Potreba dlhšej a pozornejšej starostlivosti potomkom má selektívnu hodnotu na podporu skupiny a skupinou. Medzi spoločenskosťou ostatných primátov a plno vytvorenou ľudskou kultúrou je priepastný rozdiel. Štúdie primátov v rôznych situáciách však odhalili viac podobností, ako by sa dalo predpokladať.

¨ VZPRIAMENÁ POSTAVA. Už náš stromový predchodca pri pohybe po stromoch často zaujal polohu tela, pri ktorej hlava bola výrazne vyššie, ako ostatné telo. Pri zostúpení zo stromového prostredia a prechode na zem bolo výhodné zaujímať vzpriamený postoj na dolných končatinách. Výhodnosť tohto znaku (tejto polohy) môžeme nájsť v týchto skutočnostiach:

- vyššou polohou hlavy nad úrovňou terénu sa zvyšuje význam a pôsobnosť zraku (ďalej dovidí a je schopný identifikovať nebezpečenstvo a zdroj potravy),
- hornými končatinami, uvoľnenými z lokomočnej funkcie, môže nosiť potravu do tábora, v ktorom žije so svojou spoločenskou skupinou, alebo ženy môžu nosiť na rukách svoje deti.
Existujú aj iné, asi menej racionálne spôsoby vysvetľovania predností vzpriameného postoja, napr., že človek sa vzpriamil, aby pohľad na jeho pohlavné orgány a druhotné pohlavné znaky pôsobil výraznejšie ako sexuálny signál.
Vzpriamená postava je typický znak človeka. Aj ľudoopi sú schopní zaujať vzpriamené držanie tela a pohybovať sa po dvoch končatinách - v skutočnosti to aj robia, nie však vždy.


A na záver ešte jeden citát MORISSA:

"Prirýchlo sme vystúpili na vrchol a preto, ako všetci zbohatlíci, sme náramne citliví na svoj pôvod."



ĽUDSKÉ RASY


Na otázku existencie ľudských rás v súčasnosti medzi odborníkmi nachádzame 2 extrémne odlišné stanoviská:

v Ľudské rasy neexistujú. Nepoznáme žiadne rasové znaky, ktoré by boli typické iba pre príslušníkov jednej rasy. Všetky znaky, ktoré považujeme za rasové, majú súvislú variabilitu: každý znak sa u človeka vyskytuje od najslabšieho po najsilnejší prejav, napr. farba vlasov existuje od najbledšej až po čiernu a existujú všetky medzistupne postupného tmavnutia vlasov...

v Ľudské rasy existujú. Táto skupina odborníkov uznáva správnosť argumentov uvedených v predchádzajúcom odstavci, tvrdí však, že pre každú rasu je typická istá kombinácia časti variačnej šírky každého znaku považovaného za znak rasový.

Ako podporný argument použijeme aj skutočnosť, že každý človek rozozná príslušníkov rôznych ľudských rás. Pochopiteľne, nemôžeme sa tu púšťať do problémov so zaradením istých skupín do niektorej zo základných ľudských rás.