Vyrážky väčšinou veľmi svrbia. Potom je najväčšou starosťou, aby si ich deti nerozškriabali a tak nezaniesli do nich choroboplodné zárodky. Nerozškriabané a neinfikované pľuzgieriky sa hoja jemnou jazvičkou, ktorá časom úplne zmizne, po rozškriabaní však môžu ostať zreteľné jazvičky, najmä na tvári. Nebezpečné sú komplikácie, a to zriedkavá encefalitída, zápal pľúc a poškodenie niektorých ďalších orgánov. Rozškrabanie vyrážky so zanesením bakteriálnej infekcie môže vyvolať zhnisanie, ktoré sa vyhojí jazvou. Prevencia:

Z preventívneho hľadiska je dôležité zabrániť tomu, aby ovčie kiahne vnikli do detských kolektívov v jasliach a materských školách a v detských oddeleniach nemocníc. Lekára treba zavolať domov, aby sme s dieťaťom nechodili do čakární a ambulancií, lebo by sme mohli ohroziť druhé deti. Liečba:

Lieky ani netreba užívať, len ak by vyrážok bolo veľmi veľa a dieťa by bolo oslabené, lekár predpíše nejaké antibiotikum. Dieťaťu zabezpečujeme neustály prísun tekutín, čerstvého vzduchu, obliekame ho, akoby bolo zdravé. Ak by malo dieťa teplotu vyššiu ako 38 stupňov Celzia, musíme ho stoj čo stoj udržať v postieľke. Perinku a vankúš v postieľke by sme mali denne prezliekať do prehladenej bielizne. Osobnú bielizeň – košieľku, nohavičky – treba tiež každý deň prehladiť, aby sme tak zničili choroboplodné zárodky, ktoré by sa mohli dostať na rozškriabané vyrážky. Vyrážky natierame tekutým púdrom, ktorý nám predpíše lekár. Tekutý púder nanášame rúčkou čistej lyžičky na každú vyrážku. Vyrážky po ňom rýchlejšie zasychajú, nesvrbia a nedostanú sa do nich choroboplodné zárodky. Dieťa môžeme ošetrovať aj kúpeľmi v ovsenej múke alebo inými predpísanými liekmi.


Použitá literatúra:

· RADOSA, Pavol: Dieťa v zdraví a chorobe. 1.vyd., Martin, OSVETA, 1981
· Americká lekárska spoločnosť: Praktický domáci lekár. 1.vyd., Martin, OSVETA + ÚZV, 1989
· Kolektív autorov: Zdravoveda. 1.vyd., Martin, OSVETA, 1980.