Rastlinná bunka
Základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov je bunka. Je síce najmenšou časticou organizmov, ale je schopná samostatného života. Niektoré jednoduché mikroorganizmy tvorí len jedna bunka. Naopak rastliny tvorí veľké množstvo buniek vytvárajúcich tkanivá. Základné časti rastlinnej bunky sú: BUNKOVÁ STENA je to vlastne obal obkolesujúci bunky. Tento obal jej zároveň dáva tvar. Jeho základná funkcia je ochrana rastlinnej bunky.
VAKUOLA: je to hmota ktorá obsahuje bunkovú šťavu. Je zároveň zásobáreň rozličných látok .
CHLOROPLAST: časť bunky zachytávajúca energiu zo slnečného žiarenia. Obsahuje látku chlorofyl čo je svetlozelené farbivo, ktoré zachytáva energiu slnečného žiarenia. Chlorofyl je uložený v tylaktoidoch , ktoré spôsobujú zafarbenie kvetov, plodov, koreňov, listov.
JADRO: Je to vlastne riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum buniek. Tvorí ho jadrová membrána, chromatín, jadierko.
Poslednou zo základných častí bunky je CYTOPLAZMA. Je to vlastne živá hmota vo vnútri bunky.
životné prejavy bunky sú: Prijímanie látok zo svojho prostredia
Rast a vývin
Dýchanie
Pohyb
a Rozmnožovanie.
Bunka príma výživu z okolitého prostredia. Je to voda s rozpustenými rôznymi látkami. Pri dostatočnom množstve živín bunka sa vyvíja a rastie. Dýcha presne tak ako iné organizmy. Bunka sa rozmnožuje najčastejšie delením. Princíp delenia je že z jednej materskej bunky vznikajú dve dcérske bunky. Podľa chemického zloženia je bunka zložená z 65 % vody, 12% bielkovín, 9% sacharidov, 8% ,3%minerálnych látok a 3% nukleových kyselín.
ROZDIELY MEDZI RASTLINNOU A ŽIVOČÍŠNOU BUNKOU
Rastlinné bunky sa od živočíšnych odlišujú tým, že majú tvrdšiu vonkajšiu bunkovú stenu, vďaka ktorej drží rastlinné telo pokope. Okrem toho sa v zelených rastlinách nachádzajú chloroplasty, obsahujúce zelené farbivo chlorofyl, ktorý má spolu so slnečnou energiou dôležitú úlohu pri fotosyntéze. živočíšna bunka tiež neobsahuje bunkovú stenu, chloroplasty ani vakuolu ale obsahuje navyše lyzozomy.