Choroby dýchacích orgánov

Choroby dýchacích orgánov
Choroby dýchacích ústrojov v detskom veku


Choroby dýchacích - respiračných ústrojov sú najčastejšie chorobami detského veku. Čím je dieťa mladšie, tým je priebeh vážnejší. Pri chorobe dýchacích orgánov u malých detí sa poruší aj činnosť dôležitých telesných sústav, najmä obehovej a nervovej. Pri nedoliečení dochádza k oslabeniu tela, k oslabeniu celého imunitného systému, k málokrvnosti a nechuti do jedenia. Najdôležitejšími vyvolávateľmi detských respiračných chorôb sú vírusy a baktérie. Bakteriálne nákazy boli v minulosti najnebezpečnejšie, ale dnes sa tento problém vyriešil zavedením antibiotík a sulfónamidov. Ťažké je však vyriešiť účinnú liečbu vírusových nákaz, lebo tie sú proti antibiotickej a suflónamidovej liečbe odolné. Našťastie tieto vírusové ochorenia občas prebehnú veľmi ľahko. Ak je priebeh horší, pomôže pobyt v primerane teplej izbe a vitamín C, ako antibiotiká, acylpiríny alebo čapíky, ktoré môžu skôr uškodiť. Rinitída
Rinitída, bežnejšie nazývaná ako nádcha je vlastne prudkým zápalom sliznice nosa, ktorý pravidelne sprevádza aj zápal nosohltana. Nádchu vyvolávajú predovšetkým vírusy, potom baktérie a alergicky pôsobiace látky. Nádcha sa nezriedka komplikuje bakteriálnou infekciou, ktorá môže vyvolať hnisavý zápal susedných orgánov - najmä stredného ucha, alebo prinosových dutín – sinusitída. U väčších detí sa zjavuje alergická nádcha. Vzniká z precitlivenosti organizmu na určité látky – alergény, napr. prach, rastlinný peľ a rozpadové produkty mikróbov. Príznakmi tejto nádchy sú kýchanie, vodnatá sekrécia, zdurenie nosovej sliznice a často i zápal spojoviek. Nádcha býva pravidelným príznakom osýpok, chrípky a iných infekčných chorôb. Pri komplikovaných nádchach sa liečenie neobíde bez celkovej liečby, najmä bez podávania antibiotík.

Choroby hltana
Z chorôb hltana majú v detskom veku najväčší význam angíny a zväčšená nosohltanová mandľa. Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana. Nebezpečné sú predovšetkým neodborne liečené hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie – nahromadenie hnisu v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín. Zdurenie nosohltanovej mandle – nosohltanová mandľa leží v klenbe na zadnej stene nosohltana. Jej zväčšenie badať najmä u batoliat a v predškolskom veku.

Zväčšená mandľa zabraňuje voľne dýchať nosom, takže postihnuté deti dýchajú otvorenými ústami, chrčia pri dýchaní a sliznice úst a hrdla im vysychajú.

Choroby hrtana
Zápal hrtana – laryngitída sa pozná najmä podľa zachrípnutia, dráždivého, štekavého kašľa a chrčivého sťaženého vdychu. Choroba obyčajne prebehne pri miernej horúčke ľahko, výnimočne sa však pridruží dusenie ohrozujúce život. Takto prebiehal kedysi častý záškrt hrtana, pri ktorom sa tvorili tuhé povlaky zužujúce či zapchávajúce hrtan. Spravidla býva pri zápale hrtana postihnutá aj priedušnica a priedušky. Choroba si vyžaduje rýchle odborné liečenie.

Bronchitída
Bronchitídu bežnejšie nazývanú zápal priedušiek vyvolávajú najmä vírusy a baktérie. Deti spočiatku sucho, neskôr vlhko kašlú. Pri tejto chorobe sa môže teplota zvýšiť a môže byť až na úrovni vysokej horúčky. Komplikácie sa vyskytujú najmä u oslabených dojčiat – najčastejšie zápal pľúc a zápal stredného ucha. Pri postihnutí menších bronchov vzniká osobitá forma bronchitídy – astmatická bronchitída, alebo spastická bronchitída, ktorá sa prejavuje pískavým dýchaním. Zápal priedušničiek – bronchiolitída je vážna choroba obyčajne vírusového pôvodu. Pri tejto chorobe sa v dôsledku spuchnutia sliznice a tvorby výlučku zúžia najdrobnejšie priedušky. Tým sa zamedzuje prístup vzduchu do pľúcnych mechúrikov a spôsobuje namáhavé dýchanie. Horúčka býva vysoká a celkový stav dieťaťa je vážny.

Bronchiálna astma
Táto choroba sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spôsobeným opuchom sliznice a kŕčovitým sťahom svalstva priedušničkových stien. Príčinou choroby je alergia – precitlivenosť na alergény, ktorými môžu byť čiastočky prachu, peria, srsti, produkty baktérií, chemické látky, lieky a pod. Astma sa najčastejšie vyskytuje medzi deťmi, ktoré trpeli alebo trpia na alergické choroby kože, napr. ekzémy. Pravá bronchiálna astma sa vyskytuje obyčajne až po 5. roku, kedy sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spojenými s bledosťou a s hlasným pískavým dýchaním. Astmatické záchvaty sa začínajú obyčajne večer a môžu trvať až do rána. Na rozdiel od astmatickej bronchitídy sa pri pravej astme nezjavujú horúčky a zápalové zmeny na prieduškách. Z okolia chorého treba odstrániť látky, vyvolávajúce záchvat, ale rovnako musíme likvidovať aj všetky možné ložiská infekcie – mandle a vyliečiť zápaly ucha, prinosových dutín, atď.

Pneumónia
Pneumónia – zápal pľúc. Pri pneumóniach ide pravidelne o postihnutie pľúcnych mechúrikov zápalovými zmenami. Zápaly pľúc sa podľa vyvolávajúcich činiteľov delia na bakteriálne, vírusové, parazitárne a iné. Príznaky – začiatok býva obyčajne náhly, teplota vystúpi na 38 – 400C, ba i vyššie. Dýchanie sa nápadne zrýchli, je namáhavé, plytké a stenavé.

Pri ťažšom priebehu vzniká modré sfarbenie úst a nechtov, ruky a nohy bývajú chladné. Pravidelne sa pridružuje kašeľ, ktorý sa u novorodencov a mladších dojčiat nemusí vyskytnúť. Celkom netypicky prebieha bronchopneumónia nedonosených detí. Často má formu žalúdkovo-črevnej choroby bez horúčky a kašľa.

Pleuritída
Pleuritída – zápal pohrudnice je pravidelne komplikáciou zápalov pľúc a zriedka býva samostatnou chorobou. Môže byť nehnisavý alebo hnisavý. Väčšie deti udávajú bolesti na hornej strane hrudníka, najmä pri kašli, ktorý je vtedy veľmi dráždivý. Dieťa pre bolesť dýcha povrchne. Zápal je spočiatku suchý, neskôr sa vytvorí výpotok, čo môže vyvolať dýchavicu. Všetky pohrudnicové zápaly si vyžadujú nemocničnú liečbu.


Použitá literatúra: Zdravoveda.