Celé storočia trvalo, než človek konečne našiel pravdivú a vedecky správnu odpoveď na otázku evolučnej teórie. Až moderná, pokroková evolučná náuka priniesla množstvo objektívnych a hmatateľných dôkazov o tom, že všetka živá príroda okolo nás nieje ničím stálym ani nemenným. Život Charlesa Darwin

Charles Darwin s narodil 12. februára 1809 v Shrewsbury v západnom Anglicku ako syn lekára. Do školy začal chodiť až v ôsmych rokoch. Ako sám hovoril učil sa dosť pomaly, ale mal záujem o zber prírodnín. Stredná škola naučila Darwina len málo, sám o tom napísal: „Pre vývoj mojej mysli nemohlo byť nič horšieho škola dr. Butlera, pretože bola čisto klasická a okrem klasických predmetov sa tam neučilo nič okrem trochu starovekého dejepisu a zemepisu. Táto škola ako prostriedok na moje vzdelanie bola úplným omylom. Po celý život som bol neschopný ovládnuť akýkoľvek jazyk.“ V šestnástich rokoch poslal otec Darwina na univerzitu do Edinburgu, kde mal študovať lekárstvo. Skoro však zistil, že mu otec odkáže toľko, aby mohol bezstarostne žiť a tak stratil o ďalšie štúdium záujem. Na vysokej škole sa však nenaučil ani pitvať a dvakrát ušiel z operačného sálu; na ďalšiu operáciu už nešiel. V tejto dobe mal Darwin záujem o prírodu zvlášť o štúdium morských živočíchov a už vtedy sa mu podarilo zistiť niektoré javy, ktoré boli vede neznáme. Chodil taktiež pilne na prednášky lekárskej a geologickej spoločnosti. Vo voľných chvíľach sa učil vypchávať vtáky u černocha. Po dvoch rokoch doporučil otec Darwinovi, aby študoval teológiu, keďže nemá záujem o lekárstvo. Rozhodol sa teda, že poslúchne otca a stane sa duchovným. Odišiel teda do Cambridge kde nakoniec získal titul bakalára slobodných umení. V roku 1831 došlo k udalosti, ktorá mala rozhodujúci význam pre ďalší Darwinov život. Anglicko chystalo výskumnú výpravu do Južnej Ameriky a kapitán Fitz Roy ponúkol časť svojej kajuty na lodi Beagle Darwinovi. Darwin túto ponuku s nadšením prijal. Otec sprvu nebol nadšený, ale 27. decembra 1831 vyplávala desať delová loď Beagle z Anglicka. Na jej palube začal Darwinov druhý život ako to sám nazval. Cestou do Južnej Ameriky sa loď zastavila na Kapverdských ostrovoch a vo februári budúceho roka loď pristála u brehov Južnej Ameriky. Ďalšia cesta viedla pozdĺž pobrežia na juh až po Ohňovú zem a odtiaľ znova na sever pozdĺž západného pobrežia kontinentu a ďalej na západ Tichým, Indickým a Atlantickým oceánom opäť k juhoamerickým brehom.

Študoval prírodu Galapág, Tahiti, Nového Zélandu, Austrálie, Sv. Heleny, Mauritia a iných. Po piatich rokoch 2. októbra 183, pristála loď znovu u brehov Anglicka. Pre Darwina to bolo päť rokov horúčkovitej činnosti prakticky vo všetkých oboroch prírodných vied. Študoval geológiu takisto ako botaniku, zoológiu, paleontológiu a archeológiu všetkých oblastí ktoré loď navštívila. Preto mal príležitosť porovnávať organizmy rôznych svetadielov s organizmami bližších, alebo vzdialenejších ostrovov a temer denne narážal na závažné rozpory medzi hypotézou o stvorení všetkých organizmov vyššou bytosťou a medzi fakty, s ktorými sa potýkal.
Po svojom návrate pracoval Darwin pilne na dovezenom materiále a vydal svoje prírodovedecké denníky z cesty („Cesta prírodovedcova okolo sveta“) Viac ako dvadsať rokov po svojom návrate z cesty hromadil Darwin materiál týkajúci sa vzniku druhov. Dopisoval si so stovkami odborníkov, teoretikov i praktikov po celom svete. Na svojej záhrade a vo svojom skleníku prevádzal početné pokusy na rastlinách. Všetky získané dáta získaval porovnával, aby došiel k jadru veci. Proti každému získanému dielčiemu záveru staval desiatky námietok a až potom keď obstál ho uložil do svojej knihy. Aj keď Darwinove názory boli neskôr v mnohom opravené a doplnené nič sa nezmenilo na správnosti jeho základnej myšlienky, že sa všetko rastlinstvo a živočíšstvo vyvinulo z nemnohých jednoduchých pratipov a že jedným z hlavných vývojových činiteľov je prírodný, alebo umelý výber.
Darwinove dielo „O vzniku druhov prírodným výberom alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život.“ Vyšlo v roku 1859 a bolo ešte ten deň rozobrané. Kríza Darvinizmu

Hoci evolučné učenie Darwina uznávala väčšina biológov, mnohí popredný zoológovia a paleontológovia už v prvej etape vývoja evolučnej teórie prijímali myšlienky o evolúcii a mechanizme prírodného výberu s výhradami a mali proti nim závažné námietky. Takýto stav v nemalej miere zapríčinili Darwinove názory na všemocnosť výberu a osobitnosť pôvodu nových druhov, ktoré sa dali v prírode ťažko dokázať. Napríklad v prírode sa len zriedka vyskytovali prechodné formy, prítomnosť ktorých postuloval Darwin i vznik orgánov zložitej stavby a na prvý pohľad zložitých foriem bolo ťažko alebo skôr nemožné vysvetliť akumuláciu malých a malicherných zmien; princíp výberu bol nedostatočný aj pri vysvetľovaní prvých etáp vývoja užitočných odchýlok. Kritika darvinizmu s zintenzívnila najmä v etape vzniku genetiky, ktorú možno konvenčne nazvať etapou odmietania darvinizmu (koniec 19.

až začiatok 20. stor.) Vtedy sa veľmi zosilnil útok proti materialistickým názorom nielen v biológii, ale aj v iných odvetviach prírodných vied. Evolučná teória a teória prírodného výberu však rozdielne prijaté. Zatiaľ čo Evolučná teória sa čoraz viac rozširovala, teória prírodného výberu – jadro evolučnej teórie – sa čoraz častejšie kritizovala. Príčin na kritiku bolo niekoľko, ale základnou príčinou bol nedostatok presných vedeckých predstáv o dvoch dôležitých javoch života a všeobecných vlastnostiach života na Zemi – O dedičnosti a premenlivosti. Prínos Darvinizmu

Vedecká dôležitosť a filozofický význam význam Darvinizmu neleží len v tom, že podáva mechanický výklad ustrojenej prírody, že na miesto názoru o úmyselnej účelnosti kladie nový názor výhodnej prispôsobenosti – jeho účinok siaha ďaleko do všetkých vied príbuzných, áno i do mnohých, ktoré na zdanie s prírodovedou ani súvislosti nemajú. Najväčší prínos mala však Darwinova teória vo vedných oboroch ako napríklad: porovnávacia Anatómia, Paleontológia, Psychologia, Medicína, Astronómia. Avšak najrozhodnejším sa ukázal byť vplyv Darvinizmu vo všetkých odvetviach antropológie. Človek sa tu stal sám najvďačnejším predmetom skúmania. Najväčšou zásluhou Ch. Darwina nie je to, že dokázal existenciu evolúcie v prírode, ale to, že objasnil proces vývoja a existenciu druhov a odhalil mechanizmus evolúcie. Tým z evolučných ideí vznikla evolučná teória. Odľahlé ostrovy v Tichom oceáne sa spájajú s menom Charlesa Darwina a pojmom evolúcia. Darwin pritom prežil na Galapágoch iba päť týždňov - týmto pobytom však vyvrcholila jeho plavba pozdĺž južnej Ameriky, počas ktorej pobudol istý čas aj na pevnine o overoval si pravdivosť svojej teórie evolúcie. Dvadsať rokov skúmal zápisky o pozorovaniach , ktoré na ostrovoch vykonal, kým naplno pochopil, že práve tých päť týždňov mu ponúka kľúč k pochopeniu evolúcie a že oným mechanizmom je prirodzený výber. Keď sa Darwin roku 1931 nalodil na britskú loď Beagle ako prírodovedec výpravy, vládol v kresťanskom svete názor, že planétu zem stvoril Boh v podstate v súčasnej podobe. Vydaním diela O vzniku druhov prirodzeným výberom roku 1959 Darwin tento názor vyvrátil. V priebehu plavby lode Beagle mal Darwin možnosť študovať rôzne typy krajiny a nesmiernu rozmanitosť rastlín, cicavcov a vtákov. Na rozdiel od mnohých vedcov mal svoje pozorovania z prvej ruky a nemusel sa teda spoliehať na knihy a múzejné exponáty.

Po prvých troch rokoch plavby zabudol presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale postupom času sa menia. Prvým významným dôkazom na podporu tejto teórie boli fosílne, z ktorých bolo jasné, že niektoré živočíchy už vymreli. Darwin sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že ich Stvoriteľ zahubil, keď už svoju úlohu splnili, a nahradil ich vyššími bytosťami, medzi ktorými najvyšším tvorom bol človek. Na svojej ceste totiž vykopal mnoho fosílnych pozostatkov a kostí, a tak sa presvedčil, že teraz vidí okolo seba živočíchy podobné, ale menšie. Beagle doplávala k ostrovom Galapágy, vzdialeným vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny, v septembri roku 1935. Devätnásť ostrovov s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi je roztrúsených na ploche 59 500 kilometrov
štvorcových. Darwina najprv zmiatlo, ako je možné, že na takých neprívetivých a izolovaných ostrovoch sa vôbec nejaký život usadil. Všimol si tiež, že väčšina miestnych živočíchov nežije nikde inde než na Galapágoch , aj keď zároveň všetky mali nejaké črty spoločné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente; boli to teda miestne variácie. Zvláštna bola aj skladba miestnych živočíchov. V čase Darwinovej návštevy žili na Galapágoch len dva druhy cicavcov - myši, o ktorých sa Darwin domnieval, že tam vyhynuli, a potkany, ktoré sa tam zrejme dostali na lodiach. Neboli tam žiadne
obojživelníky, len množstvo plazov. Darwin napokon dospel k záveru, že druhy, ktoré sa na ostrovoch vyskytujú, ako aj ich podobnosť s juhoamerickými živočíchmi, vyplývajú z toho, ako sa život na Galapágy dostal. Lávové ostrovy najprv kolonizovali rastliny - ich semená a výtrusy priniesol vietor a more. Len čo sa rastlinstvo stabilizovalo, šancu na to, aby sa uchytili, dostali aj živočíchy. Všetky zvieratá na Galapágoch - okrem tých, ktoré sem doniesol človek - už vyhynuli z náhodných ,, priekopníkov ". Lietajúce živočíchy - vtáky, netopiere a niektorý hmyz - sem prileteli z Južnej Ameriky, z čoho vyplýva ich podobnosť s druhmi, ktoré Darwin už poznal. Všetky ostatné zvieratá sa vyvinuli z predkov, ktorí sem priplávali na kmeňoch a pltiach z posplietaných rastlín; tieto plavidlá vyvrhli rieky po povodniach do mora a morské prúdy ich potom zaniesli až k ostrovom. Chúlostivé vajíčka žiab nemohli v slanej vode prežiť dlho, a aj keby azda sa na vegetácií či chaluhách dostali až na ostrovy, na suchých ostrovoch chýbala sladká voda, ktorú obojživelníky potrebujú. Naproti tomu vajíčka plazov majú tuhý obal, a tak bolo menej pravdepodobné, že sa poškodia, keď ich bude unášať prúd.

Najnápadnejšími plazmi na ostrovoch sú Galapácke korytnačky. Keď Darwin Galapágy navštívil, žili tu státisíce týchto korytnačiek. Na ostrovoch nemajú nepriateľov, a tak dorastú až do dĺžky 1,3 m, vážia asi 180 kg a dožívajú sa až vyše 100 rokov. Korytnačky nielenže na ostrovy dorazili - zrejme ako vajíčka alebo drobné korytnačky - v dostatočne veľkých počtoch, aby sa mohli roznožovať a kolonizovať nové územia, ale sa tu dokonca rozšírili a rozvinuli do niekoľkých variantov. Viceguvernér Galapágov Darwinovi povedal, že už na pohľad rozozná, z ktorého ostrova korytnačka pochádza. Darwin si to zaznamenal, hoci ešte význam tejto informácia nedokázal oceniť. Drobné rozdiely medzi korytnačkami vyplývali z miestnych podmienok. Na ostrovoch s hojnosťou vody a vegetácie korytnačky odštipujú trávu tesne pri zemi, takže ich pancier je nad krkom mierne zakrivený. Inde sa musia za potravou naťahovať do výšky, a tak majú dlhý krk a pancier sa im vpredu dvíha ako sedlo. Podobne sa rozvinuli aj leguány. Na ostrovoch žili dva druhy, ale Darwin sa domnieval, že museli mať rovnakého predka a až potom sa obidva druhy odčlenili - zrejme preto, aby lepšie využili dostupnú potravu. Suché leguány sa živia výhonkami a semenami kaktusov, kým morské leguány riasami v chladných podmorských vodách. Majú totiž mohutný svalnatý chvost, ktorý im umožňuje plávať ďaleko na more a potápať sa do hĺbky až 11 metrov. Pozorovanie plazov podporilo Darwinove závery, ku ktorým dospel pri štúdiu bohatej fauny, najmä mnohých druhov strnádkovitých vtákov, označovaných ako ,, Darwinove pinky " alebo tiež pinkavky. Práve tie ho priviedli ku kľúču, ktorý odomkol záhadu evolúcie, spočívajúcu v prirodzenom výbere, čiže prežití najschopnejšieho. Darwin správne vytušil, že ,, .. z pôvodne malého počtu druhov vtákov .. sa jeden druh vydelil a prispôsobil sa rozmanitým prostrediam ". Pinky sú na Galapágoch jediným druhom suchozemských vtákov; keďže sa tu nestretli s konkurenciu ani s predátormi, vyvinuli sa tak, aby mohli obsadiť všetky prostredia. Na každom ostrove sa v každej populácii vyvinuli také znaky, ktoré najlepšie zabezpečovali prežitie. Tieto výhodné znaky vtáky odovzdali ďalšej generácii a jedinec, ktorý sa neprispôsobil vyhynul.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Darwinova evolučná teória