Novodobá biológia

Na našej planéte sa vyvíjal život po množstvo rokov. Keďže človek je tvor zvedavý a učenlivý rozhodol sa, že odhalí tajomstvá vývoja života. Všetky poznatky, ktoré pri tomto poznávaní zistil si starostlivo uchoval a zaznamenal. Práve biológia je veda, ktorej jednou z jej mnohých povinností je informovať a učiť nás - ľudí o našej „biologickej“ minulosti. Celé ľudské obdobia sú bohaté na výborných biológov. Novodobá biológia (t.j obdobie od r.1800) len toto tvrdenie potvrdzuje. M. J. Schleiden (1804-1881)
nemecký botanik, jeden zo zakla-dateľov bunkovej teórie, ktorý ju vo svojej podobe formuloval v r.1838. Bol zároveň objaviteľom jadierka. Podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. T. Schwann (1810-1882)
nemecký prírodovedec, zoológ a fyziológ. Spoluzakladateľ bunkovej teórie. Študoval hlavné procesy trávenia a objavil pepsín. Popísal nervové vlákna a ich obal, ktorý bol po ňom pomenovaný Schwannova pochva. Taktiež podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. J. G. Mendel (1822-1884)
rakúsky prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky, opát kláštora augustiánov v Brne. V r.1866 formuloval základné zákony dedičnosti. Krížil rastliny hrachu a pozoroval ako sa odovzdávajú rodičovské črty potomstvu. Zistil, že vlastnosti ako farba alebo výška sa neodovzdávajú z generácie na generáciu ako zmes vlastností oboch rodičovských rastlín, ale že vlastnosti jedného z rodičov sú dominantné. Tieto jeho zistenia však na určitú dobu zapadli a boli znovu objavené až okolo r.1900 vedcom de Vresom, Tschermakom a Corrensom. Stali sa základom a východiskom klasickej genetiky a moderného šľachtiteľstva.

L. Pasteur (1822-1895)
chemik, biológ, mikrobiológ, národnosťou Francúz. Jeden zo zakladateľov mikrobiológie ako vednej disciplíny. Vytvoril základ preventívneho očkovania proti infekčným chorobám a tým aj základy imunológie. Vybudoval stredisko pre vývoj očkovacích látok proti besnote(r.1888). Celý svoj život zasvätil skúmaniu jednobunkových foriem života - mikroorganizmom. Bol to on, kto zistil, že pôvodcami ochorení sú baktérie a odhalil biologickú podstatu kvasných procesov. Vynašiel taktiež metódu usmrcovania mikróbov v tekutinách (napr. v mlieku), ktorá bola po ňom nazvaná pasterizácia.

R. Koch (1843-1910)
nemecký lekár. Spoluzakladateľ mikrobiológie. Objavil pôvodcu antraxu(r.1872-76), tuberkulózy(r.1882,tzv.Kochov bacil) a cholery(r.1883). Nobelova cena za objavy týkajúce sa tuberkulózy(r.1905). D. I.

Ivanovskij (1864-1920)
ruský fytopatológ, botanik a mikrobiológ. Ako prvý v r.1892 rozlíšil najmenšie známe infekčné častice- víry od baktérii na modeli pôvodcu tabaku, keď si extrakt z chorých listov zachoval svoju infekčnosť aj po prechode cez najmenšie bakteriologické filtre.

H. A. Krebs (*1900)
nemecký fyziológ. Objaviteľ cyklu kyseliny citrónovej(r.1937) tzv. Krebsov cyklus. Je to vlastne cyklická sústava enzymatických reakcií zúčastnených pri odbúravaní acetylkoenzymu A za vzniku oxidu uhličitého a chemicky viazaného vodíku. Krebsov cyklus je základ aerobného dýchacieho mechanizmu bunkových organizmov. Spolu s Lipmannom dostal Nobelovu cenu za objav koenzymu A v metabolizme.

M. Calvin (*1911)
americký chemik a biochemik. Nositeľ Nobelovej ceny za výklad a zozbieranie nových poznatkov o veľkom význame fotosyntézy(r.1961). Položil základ modernej organickej chémii. Vysvetlil tzv. Calvinov cyklus.

R. M. Willstätter (1872-1942)
nemecký chemik. Získal Nobelovu cenu za výskum rastlinného pigmentu, najmä chlorofylu (r.1915).

H. Fischer (1881-1945)
nemecký organický chemik. Zaoberal sa biologickým pigmentom v krvi, žlči a rastlinách. Nobelova cena (r.1930) za syntézu heminu, konštitúciu chlorofylu a za charakteristiku pigmentového aparátu.

F. Crick (*1916-VB) a J. Watson (*1928-USA)
nositelia Nobelovej ceny za objav dvojzávitnicovej štruktúry DNA (deoxyribonukleovej kyseliny) a jej významu pre prenos dedičných informácií v živej hmote. Odhalili podstatu materiálneho nositeľa genetickej informácie (r.1944). Zistili, že DNA je látka, ktorá určuje dedičné vlastnosti organizmov. V r.1966 sa podarilo vyriešiť otázku genetického kódu a boli spoznané princípy, ktorými sa postupnosť nukleotidov v DNA premieta do poradia aminokyselín v bielkovinách.

C. Woese
objaviteľ základnej klasifikácie organizmov (r.1977) (archeóny, baktérie a eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.