referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Novodobá biológia
Dátum pridania: 15.09.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hall
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 581
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Na našej planéte sa vyvíjal život po množstvo rokov. Keďže človek je tvor zvedavý a učenlivý rozhodol sa, že odhalí tajomstvá vývoja života. Všetky poznatky, ktoré pri tomto poznávaní zistil si starostlivo uchoval a zaznamenal. Práve biológia je veda, ktorej jednou z jej mnohých povinností je informovať a učiť nás - ľudí o našej „biologickej“ minulosti. Celé ľudské obdobia sú bohaté na výborných biológov. Novodobá biológia (t.j obdobie od r.1800) len toto tvrdenie potvrdzuje. M. J. Schleiden (1804-1881)
nemecký botanik, jeden zo zakla-dateľov bunkovej teórie, ktorý ju vo svojej podobe formuloval v r.1838. Bol zároveň objaviteľom jadierka. Podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. T. Schwann (1810-1882)
nemecký prírodovedec, zoológ a fyziológ. Spoluzakladateľ bunkovej teórie. Študoval hlavné procesy trávenia a objavil pepsín. Popísal nervové vlákna a ich obal, ktorý bol po ňom pomenovaný Schwannova pochva. Taktiež podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. J. G. Mendel (1822-1884)
rakúsky prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky, opát kláštora augustiánov v Brne. V r.1866 formuloval základné zákony dedičnosti. Krížil rastliny hrachu a pozoroval ako sa odovzdávajú rodičovské črty potomstvu. Zistil, že vlastnosti ako farba alebo výška sa neodovzdávajú z generácie na generáciu ako zmes vlastností oboch rodičovských rastlín, ale že vlastnosti jedného z rodičov sú dominantné. Tieto jeho zistenia však na určitú dobu zapadli a boli znovu objavené až okolo r.1900 vedcom de Vresom, Tschermakom a Corrensom. Stali sa základom a východiskom klasickej genetiky a moderného šľachtiteľstva.

L. Pasteur (1822-1895)
chemik, biológ, mikrobiológ, národnosťou Francúz. Jeden zo zakladateľov mikrobiológie ako vednej disciplíny. Vytvoril základ preventívneho očkovania proti infekčným chorobám a tým aj základy imunológie. Vybudoval stredisko pre vývoj očkovacích látok proti besnote(r.1888). Celý svoj život zasvätil skúmaniu jednobunkových foriem života - mikroorganizmom. Bol to on, kto zistil, že pôvodcami ochorení sú baktérie a odhalil biologickú podstatu kvasných procesov. Vynašiel taktiež metódu usmrcovania mikróbov v tekutinách (napr. v mlieku), ktorá bola po ňom nazvaná pasterizácia.

R. Koch (1843-1910)
nemecký lekár. Spoluzakladateľ mikrobiológie. Objavil pôvodcu antraxu(r.1872-76), tuberkulózy(r.1882,tzv.Kochov bacil) a cholery(r.1883). Nobelova cena za objavy týkajúce sa tuberkulózy(r.1905). D. I.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.