Obrázok pre tieto okuliare musí byť robený z dvoch ČB fotiek(pravej a ľavej), ktoré sú upravené farebnými filtrami tak, aby pri pozeraní pravým okom na ľavý obrázok nebolo nič vidieť a naopak. (miešanie farieb-napr. Červ+Zel=Čierna). Potom sa tieto dva obrázky prekryjú a vznikne jeden, ktorý je voľným okom ťažko pozorovateľný a budí dojem neostrosti. Po nasadení okuliarov vznikne 3D efekt. Na počítači sa tieto obrázky nevytvárajú opticky, ale matematicky pomocou rôznych algoritmov.Anaglyfickú metódu vynašiel nemecký fyzik W. Rollmann v roku 1853.
Medzi novšie metódy priestorového zobrazovania patrí princíp polarizácie, ktorí sa podobá na anaglyfickú metódu, ale namiesto farebných filtrov sa používajú polarizačné, ktoré premenia prirodzené svetlo na rovinne polarizované. Na polarizovanie a zároveň analyzovanie svetla sa prevažne používajú tzv. polaroidy, ktoré sú vyrobené z priehľadnej fólie, na ktorej je nanesená tenká vrstva kryštálikov silne dichroickej látky (najčastejšie síranu chinínjodného) oriento-vaných elektrickým poľom. Zo zdroja obrazu vychádza prirodzené svetlo, ktoré je upravené polarizátorom a je možné prímať iba tak isto natočeným analyzátorom. Z toho vyplýva, že cez ľavé oko nebude nič vidieť a na pravom oku sa objavý obraz vyslaný zo zdroja. Pre druhé oko platí to isté. Obraz pre pravé oko a obraz pre ľavé oko musí byť spojený pomocou metódy split-screen, alebo dual-screen. Vznikne tak jeden obrázok, ktorý je pozorovateľný priestorovo po nasadení analyzátorových okuliarí.
Ďalšia metóda pracuje na princípe synchrónneho striedania obrázku pre pravé oko a obrázku pre ľavé oko.Pomocou špeciálnych synchronizačných okuliarov, ktoré zaslepujú vždy jedno oko a to podľa toho, ktorý obrázok sa práve nachádza na monitori môžeme dostať priestorový obraz. Na výrobu týchto okuliarov sa používajú keramické plátky zo zlúčeniny olova, lantánu, zirkónia a titánu, ktoré sa dokážu zatmaviť ak nimi prechádza elektrický prúd. Zatmavenie pravého a ľavého oka sa strieda s frekvenciou 120Hz. Oči to zaregistrujú, ale mozog už nie je schopný toto blikanie postrehnúť a vzniká tak priestorový obraz.
Úplny prienik do virtuálneho sveta umožňujú prilby s dvomi zobrazovacími jednotkami. Tieto prilby nazývame HMD (head mounted displays). Každé oko prijíma obraz snímaný resp. simulovaný z príslúšného uhla pohladu. Tieto okuliare rozdelujeme ešte na viacero typov. Cenovo najprístupnejšími sú menej kvalitné prilby s LCD displejmi (liquid crystal display - displej z tekutých kryštálov, ktoré sú medzi dvoma sklíčkami a na jednom z nich je vytvorený raster(mriežka) z vodivého materiálu.