Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Drogy
Dátum pridania: | 19.09.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Púchov | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 066 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.4 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 32m 20s |
Pomalé čítanie: | 48m 30s |
Strednú blanu tvorí cievovka, ktorá vyživuje očné tkanivo. Na cievovku je v prednej časti upevnené riasnaté teliesko, ktoré ovláda šošovku. Pred telieskom je dúhovka, v ktorej je otvor - zrenica (pupila). Priemer zrenice sa mení s osvetlením. Dúhovka je umie-stnená pred očnou šošovkou. Vnútornú blanu tvorí sietnica, v ktorej je rozvetvený očný nerv, citlivý na svetlo. Vnútro oka je vyplnené očným mokom a sklovcom. Na sietnici sú uložené receptory citlivé na svetlo-tyčinky a čapíky. Tyčinky sú citlivejšie, avšak čapíky umožňujú farebné videnie- rozo-znávajú frekvenciu fotónov, ktoré na ne dopadajú. Táto informácia o farbe sa ďalej prenáša v podobe elektrickych impulzov cez očné nervy do mozgu. Najviac receptorov je na žltej škvrne (jamke), najmenej na slepej.
Z optickej sústavy oka, je najzaujímavejšia očná šošovka. Je to dvojpuklá spojka zložená z niekoľkých vrstiev so vzrastajúcim indexom lomu od povrchu dovnútra. Šošovka dokáže akomodovať- prispô-sobovať sa pomocou vyklenutia, alebo sploštenia tak, aby bolo zreteľne vidieť blízke i vzdialené predmety. Avšak má jednu nevýhodu - prevracá obraz, ktorý potom mozog musí sekundárne upraviť do normalnej polohy a smeru.
Mnohí ľudia sa pýtajú, načo sú nám dve oči.Odpoveď znie veľmi jasno. Pomocou dvoch očí môžeme vnímať objekty v priestore z dvoch rôznych uhlov. Vďaka tomu vieme určiť ich vzdialenosť a dokážeme ich vnímať trojrozmerne. Pri pohlade jedným okom vnímame len dvojrozmerný obraz. Trojrozmerný obraz sa nemusí vždy spájať iba s virtuálnou realitou. Priestorový dojem z objektov sa dá získať aj spôsobom, ktorý nevyžaduje žiadne technické pomôcky a popritom je zobrazený na dvojrozmernom materiáli. Jedná sa o tzv. Magické oko a holografické obrázky. 3-D Zvuk
Počítač má zvuk uložený v digitálnej forme, ktorá musí byť transformovaná do klasickej analógovej podoby. Na konvertovanie (premieňanie) z digitálnej do analógovej formy slúžia DA prevodníky. Každý DA prevodník má špecifickú samplovaciu frekvenciu, počet bitov, frekvenčný rozsah, šum a iné faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu zvuku. Samplovacia frekvencia udáva počet vyslaných zmien von z počítača po dobu jednej sekundy. Udáva sa v jednotke Hz (hertz). Od počtu bitov závisí veľkosť amplitúdy.Medzi počtom bitov a veľkosťou amplitúdy je kvadratická závislosť. Najideálnejším zvukovým DA- prevodníkom v súčasnosti je 16-bitový so samplovacou frekvenciou 44100 Hz a frekvenčným rozsahom od 16 do 20 000Hz. Avšak ľudské ucho vníma zvuk priestorovo.