Chrobáky
Chrobákov existuje toľko druhov, ako žiadneho iného živočíšneho druhu, pričom sa ešte vždy objavujú nové. Chrobáky žijú v každom prostredí s výnimkou mora alebo zasnežených plání a na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Niektoré sa živia mäsom, najmä inými druhmi hmyzu, iné sa živia rastlinami, živými či odumretými. Chrobák goliáš je jedným z najväčších chrobákov vôbec a váži viac ako vrabec. Medzi najmenšími druhmi hmyzu nájdeme chrobáky, ktorých dĺžka nepresahuje 1 mm.
Rozpoznať chrobákov je ľahké, lebo na rozdiel od iného hmyzu majú vzhľad ťažkoodencov. Je to tým, že predný pár ich krídel, tzv. elytra, zhrubol a je zavesený viac vzadu, aby krídla kryli brucho chrobáka. Zadné krídla chrobákov sú veľké a papierovité. Keď je chrobák na zemi má ich poskladané a zastrčené pod elytru. Elytra umožňuje chrobákovi vzlietnuť. Táto funkcia predných krídel je podobná ako funkcia krídel lietadla. Zadné krídla chrobáka slúžia ako motor lietadla a dodávajú mu potrebnú energiu k letu. VAJÍČKA A LARVY
Chrobáky začínajú svoj život ako vajíčka, ktoré obyčajne bývajú uložené na miestach, kde je dostatok potravy. Niekoľko druhov, napr. Chrobák hrobárik, sa stará o svoje mladé, ale mnoho chrobákov – rodičov hynie prv ako sa vajíčka vyvinú. To, čo sa vyliahne z vajíčka je veľmi odlišné od dospelého chrobáka. Je to larva, ktorej telo je na rozdiel od tela rodičov mäkké, ale má spevnenú časť okolo otvoru, ktorým prijíma potravu. Väčšina lariev chrobákov dorastá do jedného roka, ale niektorým, ktoré sa vyvíjajú v mŕtvom dreve na chladnejších miestach, to trvá oveľa dlhšie. Rekordný čas je asi 30 rokov a títo chrobáci sú najdlhšie žijúcimi chrobákmi vôbec. Keď dorastie, nájde si larva bezpečné miesto a tam sa zakuklí. Počas tohoto obdobia sa veľké tučné telo larvy mení a nadobúda podobu dospelého chrobáka. Celý vývoj sa označuje ako metamorfóza. Niektoré druhy chrobákov neprijímajú žiadnu potravu, pijú iba trocha rosy alebo nektáru. Larva ich zásobila potrebnou energiou, nevyhnutnou na to, aby si našli druha a nakládli vajíčka. Napriek tomu, že existuje také veľké množstvo chrobákov, nie je ľahké zbadať ich. Je to preto, že väčšina z nich je svetloplachá. Žijú pod napadaným lístím, alebo medzi koreňmi trávy, alebo sa jednoducho počas dňa ukrývajú. Iba niektorí, napr. lienka alebo niektoré zemné chrobáky sa neskrývajú.