Hmat tiež zaisťuje schopnosť vnímania polohy – to znamená, že aj keď sa nepozriete, viete, v akej polohe sa nachádza hocijaká časť nášho tela.

AKO HMAT FUNGUJE
Mnoho vedeckých výskumov už skúmalo, ako ľudský hmat funguje.
Keď bolo po prvýkrát objavené, že hmat je závislý na informáciách dodávaných rôznymi druhmi receptorov a nervových zakončení, prevládal názor, že každé z týchto nervových zakončení reaguje len na určitý presný podnet, napríklad bolesť, tlak, chlad alebo teplo. Tento názor sa však skôr či neskôr musel dostať do slepej uličky. Aj keď existujú určité nervové zakončenia, ktoré sú citlivé len na jeden druh stimulácie, boli objavené iné, ktoré boli schopné reagovať na viac než jeden typ podnetov, ktoré však neboli úplne rozdielne od ostatných.
Neskorší výskum ukázal, že každé nervové zakončenie kontroluje svoje vlastné „ vnemové pole “.



OKO

Väčšinu informácií o svete získavame prostredníctvom zraku. Vedci zistili, že 80% informácií alebo úplne všetko, čo si pamätáme sme videli.

Oko sa dá prirovnať k fotoaparátu. Predná časť oka plní funkciu šošovky podobne ako sklenná šošovka v prednej časti fotoaparátu. Šošovka je zakrivená priehľadná látka, ktorá pri priechode svetla láme lúče.
Tmavá časť uprostred oka sa nazýva zornica a riadi množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Jej funkcia sa dá prirovnať k funkcii clony, ktorá je uložená za šošovkami fotoaparátu – otvára sa a priviera podľa množstva svetla. Pozadie oka sa nazýva sietnica a predstavuje „ film “, na ktorý sa obraz sledovaného predmetu zobrazí.

AKO OKO PRACUJE
Oko je samozrejme zložitejšie ako fotoaparát. Fotoaparát iba zaznamenáva obraz na film, naopak ľudia a zvieratá môžu vnímať zmysel zobrazených informácií a závislosti toho meniť svoje chovanie.
Oko je pripojené zrakovým nervom k mozgu. Zrakový nerv je umiestnený v zadnej časti oka. Zobrazené informácie sa prenášajú zrakovým nervom do mozgu v podobe impulzov, ktoré mozog dekóduje. Každé oko vníma sledovaní predmety z troch rozdielneho uhlu a vysiela teda do mozgu rozdielne informácie. V skorom veku dieťaťa sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy zložiť dokopy, inak by človek videl dvojito. Vďaka zloženiu dvoch obrazov sa dajú sledované predmety vnímať priestorovo.
Vďaka spracovaniu impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácií. Pri prechode svetla šošovkou sa svetelné lúče lámu a rozkladajú a na sietnicu dopadne obraz hore nohami. Pretože je nepohodlné chodiť po hlave iba preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otáča.