KOMPLEXNÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA V TERMINÁLNOM STAVE.

Jednou z najsmutnejších povinností, ktorá čaká sestru pri ošetrovaní chorých, je starostlivosť o umierajúcich a mŕtvych. Patrí to nepochybne medzi jej najzávažnejšie úlohy. Veď zomieranie a smrť sa hlboko dotýkajú každého človeka, zdravotníckych pracovníkov nevynímajúc. Táto okolnosť je u sestry znásobená tým, že je prítomná pri zomieraní a smrti chorých. Nie každá sestra je schopná prekonať túto psychickú záťaž rovnako. Smrť chorého prežíva veľmi intenzívne najmä mladá sestra a s odchodom nevyliečiteľne chorých sa vyrovnáva iba po istom čase - po PROFESIONÁLNEJ ADAPTÁCII. Ale vždy musí mať dosť sily a pochopenia pre takýchto chorých a uvedomiť si význam ľudského prístupu k nim. Od sestry sa vyžaduje pokojný, vyrovnaný, hlboko ľudský postoj k postihnutému človeku.

CHARAKTER PRÁCE SESTRY.
Prístup k chorým a požiadavky na prácu sestry sú podmienené priebehom choroby. Každý dospelý človek si uvedomuje nevyhnutnosť smrti, aj keď v zdraví na to nerád myslí. O to viac sa otázkou smrti zaoberá nevyliečiteľne chorý človek, ak si uvedomuje svoj stav; tým viac ho opantáva strach, úzkosť, pocit beznádeje. V svojom osamotení hľadá oporu a porozumenie. Preto je psychická starostlivosť o takýchto chorých práve taká dôležitá ako starostlivosť ošetrovateľská. Sestra má poznať psychický stav zomierajúceho, uvedomovať si jeho pocity a zaujať k nim správny postoj. Je dôležité, keď je umierajúci pri vedomí, aby ho sestra trpezlivo vypočula, pozhovárala sa s ním, odviedla pozornosť od najťažších pocitov a prejavila porozumenie pre jeho telesný a duševný stav. Zomieranie je často spojené s citeľným telesným oslabením, keď sa okolie domnieva, že umierajúci je v bezvedomí, neschopný vnímať. Vnímať a počuť však môže aj chorý, ktorý nereaguje na vonkajšie podnety. Preto sa sestra nikdy nesmie pred zomierajúcim zmieňovať o jeho stave. V takýchto vážnych chvíľach treba mať na zreteli aj vek zomierajúceho.

PRÍZNAKY UMIERANIA.
Rôznorodý klinický stav chorôb končiacich sa smrťou, ovplyvňuje proces zomierania, a tým aj jeho príznaky. Chorý môže zomierať pri zachovanom vedomí, v úplnej apatii alebo v nepokoji. Môže byť v rozličných stupňoch bezvedomia, niekedy spojených s kŕčmi.
Krátko pred smrťou sa zjavuje agonálne dýchanie, ktoré sa vyznačuje lapavými dychmi tak, ako po častiach ochrnuje dýchacie centrum. Činnosť srdca je nepravidelná, pulz sa dá ťažko nahmatať. Vzhľad chorého je zmenený.