Rad: Mäsožravce

Čeľaď: Pandovité

Rod a druh: Ailuropoda melanoleica

Spôsob života:

Panda veľká je samotár, ktorý sa dve tretiny dňa venuje hľadaniu a požieraniu potravy. Zvyšný čas odpočíva. Dokáže sa šplhať na stromy, ale túto schopnosť využíva, len ak ju ohrozujú nepriatelia. Môžu nimi byť medveď hnedý, leopard alebo divé psy. V tom prípade sa Panda uchýli na strom a nelezie, kým nebezpečenstvo nepominie. Panda veľká nepoužíva žiadny brloh ani odpočívadlo. Väčšinou si len jednoducho ľahne na zem tam, kde práve je. Bambusová les je takmer nepreniknuteľný, ale v hustom poraste sa nachádzajú tunely, ktorými sa dokáže panda ľahko a rýchlo pohybovať. Panda veľká žije v oblastiach, kde panuje chladné a vlhké podnebie. Má však veľmi hustú, vodoodpudivú srsť, ktorá jej poskytuje dostatočnú ochranu.

Potrava:

Hoci panda veľká patrí v zoologickej záhrade medzi mäsožravce, jej jedálny lístok sa skladá takmer výhradne zo stoniek, listov a mladých výhonkov rôznych druhov bambusov. Na rozdiel od mäsa má bambus veľmi nízku výživnú hodnotu, takže ho panda musí každý deň zožrať desať až dvadsať kilogramov.

V závislosti od ročného obdobia si panda svoju potravu dopĺňa inými rastlinami a aj vtáčími vajciami.

Pretože pri hľadaní potravy panda napotrebuje veľmi svoj zrak, má ho len slabo vyvinutý.

Panda veľká a človek:

Donedávna bol človek pre pandu veľkú úhlavný nepriateľ. V súčasnosti je zodpovedný za jej postupné vymieranie z iných dôvodov: stále narastajúci počet obyvateľov Číny si vynucuje zakladanie nových a nových dedín a polí priamo na území obývanom pandami, čo znamená neustále zmenšovanie ich životného priestoru. K tomu sa ešte pridáva pravidelné odumieranie bambusových lesov.

Pandy sa nemôžu uchýliť do teraz nedotknutých oblastí, pretože sa neodvážia prejsť územiami, ktoré obývajú ľudia. V súčasnej dobe podporujú Číňania každé opatrenia na ochranu pandy veľkej. Za jej ulovenie hrozia ťažké tresty. Aby sa počet pánd vo voľnej prírode aspoň trochu zvýšil, zriadili na území, kde žilo 500 až 600 zvierat. Niekoľko rezervácií. Vedci nich teraz študujú správanie sa pánd v prírode a snažia sa vypracovať ucelený program na ich záchranu. Do projektu sa zapojili aj zoologické záhrady, ktoré by chceli mláďatá narodené v zoologických záhradách vrátiť späť do prírody. Rozmnožovanie pánd v zajatí ja však veľký problém a dosiahnuté úspechy sú len ojedinelé.