Dnes ľudia zriedkakedy zomierajú na choroby, ako sú mor, tuberkulóza, ktorých sme sa obávali ešte pred niekoľkými rokmi. Nová éra medicíny vyžaduje celkom nový prístup zdravotníckej starostlivosti. Najlepší spôsob ako riešiť problém chronických chorôb – rakoviny, cukrovky, kĺbových a srdcových chorôb – je zabrániť im, aby sa vyvinuli. Tradičný lekársky model nie je veľmi vhodný pre prevenciu, pretože tu nestojíme pred problémom diagnózy a nápravy. Ak raz chronické ťažkosti vzniknú, postihnutá osoba musí zmeniť svoje životné návyky, vyrovnať sa s bolesťou a svojou nespôsobilosťou, ako aj prijímať pomoc od iných ľudí. Je zrejmé, že potrebujeme iný model než lekársky. Azda najlepším by mohol byť bio-psycho-sociálny model. Tento model uznáva, že zdravie je podmienené mnohými rozličnými vplyvmi. Tento model ponecháva priestor aj pre iné faktory zdravia vrátane psychologických faktorov, ako sú správanie, myšlienky a city. Sociálne faktory, ako vplyvy organizácií, kultúry a iných ľudí, tiež pôsobia na priebeh choroby alebo na jej prevenciu. Zamyslime sa teraz nad abstraktným príkladom rozdielov medzi lekárskym modelom a bio-psycho-sociálnym modelom. Predpokladajme, že idete autom cez mesto, aby ste sa stretli so svojou matkou. Ak pol hodiny meškáte, vaša matka sa začína strachovať. Čo môže byť príčinou tohto oneskorenia? Jedna možnosť vysvetlenia sa týka vášho auta. Chýba benzín? Funguje dobre motor? Takéto vysvetlenia môžu byť podobné aj pri lekárskom modeli, ktorý sa snaží zistiť poruchu v stroji (tele) a opraviť ho. Vaše meškanie však môže mať celý rad iných príčin. Mohol vás zdrať priateľ, nepociťujete potrebu prísť načas alebo ste uviazli v premávke. Či už bolo príčinou, že ste nemali benzín alebo ste uviazli v premávke, výsledok je rovnaký – oneskorili ste sa. Podľa tejto analógie nedostatok benzínu sa podobá biologickému problému, kým ostatné vysvetlenia sú sociálnej, psychologickej povahy alebo sa týkajú prostredia.
4.1.2 Zmeny v zdravotnej starostlivosti
Zdravotnú starostlivosť možno považovať za priemysel najväčší svojho druhu. Zdravotná starostlivosť sa stala nákladnou z viacerých príčin. Jednou z príčin je, že vek obyvateľstva sa zvyšuje, a u starších ľudí sa pravdepodobne vyvinie chronický, z liečebného hľadiska náklad-ný stav. Druhov príčinou je vznik nových technológií. Treťou príčinou je asi to, že jednoducho využívame príliš veľa služieb, dokonca aj takých, ktoré nie sú potrebné.
V deväťdesiatych rokoch si medicína musela uvedomiť niektoré svoje neúspechy. Naprí-klad málo sa dá dosiahnuť pri liečbe chronických chorôb.
V prípadoch, keď sa liečba pokladá za účinnú, môže byť skutočný prínos malý. Po rokoch nezáujmu si konečne lekárska obec uvedomila, že väčší podiel zdravotnej starostlivosti by sa mal klásť na zvýšenie kvality života.
4.1.2.1 Obmedzené možnosti lekárskej starostlivosti
Často si myslíme, že zdravie a lekárska starostlivosť spolu úzko súvisia. Keď choroba vypukne, vyhľadá a pomoc lekára. Zdravie však ovplyvňujú mnohé faktory. Lekárska starostlivosť ako jeden z faktorov môže zdravie ovplyvniť len v malej miere. Zamyslite sa nad vašim zdravím a zdravím členov vašej rodiny. Úroveň vašej aktivity, vašej vitality a vašej odolnosti voči chorobám ovplyvňujú mnohé faktory. Sú to genetické faktory, chronická choroba, tele-sná konštitúcia, telesná zdatnosť, vplyvy stravovania a mnohé iné faktory. Obr. 1-1 naznačuje, aký podiel z celkového stavu zdravia ovplyvňujú rozličné faktory. Hoci je ťažké vyčísliť presné percento, mnohí experti odhadujú percento lekárskej starostlivosti asi na 10 percent. Zvyšných 90 percent možno teda pripísať iným faktorom.
4.1.3 Niektoré základné definície
4.1.3.1 Čo je zdravie?
Zdravie je stav nášho organizmu, ktorý si vysoko ceníme. Dobrý zdravotný stav môže predstavovať naše najväčšie bohatstvo. Dôležitosť zdravia sa všeobecne uznáva. Pretože zdravie považujeme za také cenné a dôležité, dalo by sa predpokladať, že tomuto pojmu dobre rozumieme. Nie je tomu tak! Učenci po stáročia diskutovali o definícii zdravia. Pravdepodobne najvýstižnejšiu definíciu zdravia predložila po svojom založení v roku 1948 Svetová zdra-votnícka organizácia (WHO – World Health Organization). WHO definovala zdravie ako „celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba neprítomnosť choroby alebo slabosti“.
Druhá, veľmi dôležitá charakteristika tejto definície je uznávanie rozličných dimenzií zdravotného stavu vrátane telesných, duševných a sociálnych aspektov. Predchádzajúce definície zdôrazňovali len telesné komponenty. WHO získala všeobecné uznanie aj preto, že do definície začlenila aj duševné zdravie a šťastie. Význam sociálneho zdravia sa interpretuje ťažšie. WHO nikdy nedefinovala, čo je sociálna pohoda. Rozliční autori poskytli rozličné interpretácie sociálneho zdravia. Niektorí ľudia sa nazdávali, že definícia WHO obsahovala aj politické a sociálne hľadis-ká. Sociálna pohoda by napríklad mohla znamenať, že je potrebné odstrániť chudobu a zaručiť slobodný život v sociálne spravodlivej spoločnosti. Takto sa definícia zdravia stáva obsiahlejšou.
Zabezpečenie zdravia si potom vyžaduje politické a sociálne reformy, ako aj zlepšenie zdravotníckej starostlivosti a hygieny.
