4.1.3.2 Čo je psychológia?
Prakticky každá univerzita ma oddelenie psychológie. Psychológia je povinným, kurzom vo väčšine inštitúcií. Definície psychológie sa však v poslednom storočí sústavne menili. V roku 1890 Wiliam James definoval psychológiu ako náuku o duševnom živote. James zdôrazňoval emócie, poznávanie želania a rozum. V roku 1919 John B. Watson prišiel s dôležitou behaviorálnou definíciou psychológie. Podľa jeho nazoru je psychológia súčasťou prírodných vied. Jej predmetom ja správanie človeka. Pri správaní človeka sa zdôrazňujú deje, alebo vý-roky, ktoré možno pozorovať. Vo väčšine učebníc sa teraz psychológia definuje ako vedecké štúdium správania a psychických procesov. Táto definícia ráta tak s vedou o pozorovateľnom správaní, ako aj s vedou o psychických procesoch. Psychické procesy zahrňujú vnímanie, pamäť a spracúvanie informácii. Psychológovia teda študujú pozorovatelne správanie a tiež aplikujú vedecké metódy v zaujme toho, aby sa dozvedeli, ako ľudia a iné živočíchy získavajú poznatky, riešia problémy a rozhodujú sa. Správanie sa bežné definuje ako súbor činností ži-vého organizmu, ktoré môže pozorovať buď iný organizmus alebo ich možno pozorovať po-mocou špeciálnych prístrojov. Do správania patria aj verbálne výroky o subjektívnych skúse-nostiach a príznakoch.
4.1.4 Plánovanie pre nasledujúce storočie
Vo väčšej časti tejto knihy sa usilujeme nájsť riešenie zdravotných problémov, ktorým budeme musieť čeliť v nasledujúcich rokoch. Každá z kapitol poskytuje informácie o tom, ako možno využiť súčasné poznatky pri plánovaní, so zreteľom na zdravotné problémy zajtrajška. Napríklad v roku 1980 bolo cieľom zredukovať počet úmrtí o 35 percent. V roku 1987 sa dosiahlo zníženie o 28 percent. Každý rok pribúda 1 milión prípadov rakoviny a takmer pol milióna úmrtí na rakovinu. Mnohým prípadom rakoviny sa dá predísť znížením alebo vylúčením fajčenia cigariet alebo zvýšením skríningových testov na rakovinu. Každoročne umiera vyše stotisíc ľudí, ktorých smrť, hoc aj nepriamo, zavinil alkohol. Jednoduché zmeny v správaní môžu mať podstatný vplyv nielen na zdravie nášho národa, ale tiež na náklady, ktoré vyžaduje zdravotnícka starostlivosť.
Popri prevencii, ktorá je dôležitá, môžu liečbu a rehabilitáciu jestvujúcich chorôb vylep-šiť aj pracovnici behaviorálnych vied. V 4. kapitole sa budeme zaoberať problémom nákladov na zdravotnícku starostlivosť.
Mnohé z kapitol tejto knihy opisujú metódy, ktoré možno použiť na to, aby sa ľuďom pomohlo pri vyrovnávaní sa s chorobou, alebo aby sa zmiernila ťarcha utrpenia.
4.1.4.1 Zdravie, správanie a vy
Udržať si svoje zdravie bude vyžadovať, aby ste si osvojili nove informácie a vypestovali nové spôsobilosti. Štúdium zdravia a správania človeka by malo byť dôležité pre váš vlastný život z viacerých hladísk. Po prvé, mnohé zo štúdií opísaných v tejto knihe vám môžu po-môcť na ceste k zdravšiemu životnému štýlu. Obsahujú mnohé informácie o zdravom stravovaní, spôsoboch cvičenia, bezpečnom pohlavnom styku a o možnostiach vyhnúť sa rizikovým situáciám. Niektoré z informácii sa zdajú byť zrejmé na prvý pohľad. Prieskumy však svedčia o tom, že viacerí ľudia sú buď bezradní alebo zle informovaní o závažných faktoroch nebezpečných pre zdravie.
4.2 CHÁPANIE A ZMENA ZDRAVOTNÉHO SPRÁVANIA
Správanie človeka je jedným z najväčších tajomstiev nášho sveta. Naša schopnosť rozu-mieť mu, prepdovedať ho a mat ho pod kontrolou je stále veľmi obmedzená. Pokrok vo fyzikálnych a biologických vedách postúpil už tak ďaleko, že niekedy máme dojem, že vieme takmer všetko. Naše vedomosti o vesmíre dosiahli takú úroveň, že ľudia boli schopní pristáť na mesiaci. Odkryli mnohé tajomstva atómu a tieto poznatky nám umožnili ohroziť vlastnú existenciu. Dôvera v technologické prístupy sa prejavila aj v medicíne. Miestnosti sú plné snímacích zariadení, laserov, počítačov, laboratórnych prístrojov a diagnostických pomôcok. Takmer pre každý druh ochorenia je k dispozícii prekvapujúce množstvo očkovacích látok, liekov a systémov na ich aplikáciu. V biomedicínskych vedách sa dosiahol naozaj úžasný pokrok, čo viedlo k predĺženiu života a k objaveniu spôsobu liečenia mnohých chorôb. No ani biologická, ani elektronická technika neboli schopne odstrániť všetky choroby. Ako ste sa už dozvedeli, ľudia umierajú najmä na choroby, srdca, krvných ciev, rakovinu a na úrazy. Častou príčinou týchto chorôb, je správanie človeka. Ak nepochopíme príčiny nášho správania, môže trvať ešte dlho, kým sa v boji s týmito zdravotnými problémami dosiahne nejaký pokrok. Druhy správaní, ktorými sa musí psychológia zdravia zaoberať, siahajú od takých bežných veci, ako je jedenie, cvičenie, rozprávanie s priateľmi až po osobitné druhy správania, ako je napríklad dodržovať dohovorenú návštevu u lekára, podrobiť sa bolestivej skúške, sta-rať sa o chorého príbuzného. Niektoré zdravotnícke úkony sa robia pod dohľadom v nemocnici, na klinike alebo v ambulancii lekára, iné druhy správania treba uplatniť bez po-moci doma, v škole, na pracovisku. Niekedy sa príslušné úkony robia iba raz, kým v iných treba pokračovať cely život. Pri niektorých druhoch správania sa môžeme cítiť lepšie, kým pri iných, naopak, horšie.
Nijako neprekvapuje, že pri takejto rozmanitosti správania vplývajúce-ho na zdravie sa nenašla žiadna teória alebo model, ktoré by mohli vysvetliť všetky jeho druhy. Nenašiel sa ani jeden prístup, ktorý by mohol účinne zmeniť správanie vo všetkých prípa-doch. Pri objasňovaní viacerých druhov správania sa však osvedčili viaceré teórie.
