Kto je betta splendens?


Betta splendens ( Bojovnica pestrá) je veľmi obľúbená akváriová ryba z čeľade labyrinkovité. Je to zraniteľný druh z radu ostriežotvaré. Vyskytuje sa v mnohých farbách, napríklad modrá, zelená, červená alebo fialová (najvzácnejšie sú žlté a oranžové) a dorastajú do veľkosti 6-8 centimetrov. Plutvy tejto rybky zvyknú byť veľmi dlhé v rôznych tvaroch. Pôvodom je z Ázie, voľne sa vyskytuje v stojatých vodách rieky Mekong. V našich končinách poznáme len akváriovú verziu, ktorá sa od tej divokej líši.


Prečo je bojovnica vlastne bojovnica?


Vo svojej domovine sa dospelé samce betta splendens vďaka svojej dravosti používajú k zápasom, pri ktorých sa podobne ako pri kohútích alebo psích zápasoch uzatvárajú vysoké stávky na favoritov. Dnes sa už od tejto zábavy ustúpilo vo väčšine ázijských krajinách, aj keď stále nie vo všetkých. Pre zápasy sa používajú rybky s krátkymi plutvami, podobné prírodnej forme, ktorá sa v Thajsku označuje názvom "Pla Kat" - uštipačná ryba.
K súboju sa vyberajú vždy dva rovnako vyspelé samce. Umiestnia sa do vysokej štvorhrannej "vázy", kde nevyhnutne dôjde k súboju, pretože nie je kam utiecť. Súboj sa dá rozdeliť do niekoľkých fáz.


Prvá fáza je len o imponovaní, kedy samce rozťahujú plutvy a žiabre. Samec tak pri čelnom pohľade vyzerá mohutnejšie a tým sa snaží zastrašiť protivníka.

V druhej fáze sa samce s roztiahnutými plutvami vlní a tým vytvára prúd, ktorým sa snaží protivníka zatlačiť späť a zároveň pri tom do neho búši i chvostovou plutvou. Vo voľnej prírode súboj spravidla najneskôr touto fázou končí, slabší jedinec hľadá úkryt v rastlinách. V stiesnenom priestore však dochádza k tvrdému boju na život a na smrť.

V tretej fáze sa samce napádajú mierenými útokmi na citlivé miesta ako sú žiabre a očné partie. V tejto fáze okolo seba krúžia a hľadajú najlepšiu pozíciu k útoku. Medzitým sa stále snažia protivníka zahnať nárazmi telom a chvostovou plutvou.

V štvrtej fáze boja sa samce do seba zahryznú tlamou, pričom sa silnejší protivník snaží slabšieho "utopiť" tým, že ho ťahá ku dnu a bráni mu v prístupe k hladine. Tretia a štvrtá fáza súboja sa striedavo opakujú, až kým nie je jeden zo samcov zabitý. V lepšom prípade končí súboj len potrhanými plutvami a vyhryznutými kusmi mäsa. Boj môže trvať aj hodinu, ale taký súboj nemusí mať žiadneho víťaza a pri súboji môžu zomrieť oba samce.
Vo voľnej prírode je zaujímavé gavalierstvo samcov pri súboji. Pokiaľ sa ide jeden z bojujúcich samcov "nadýchnuť" k hladine, druhý na neho neútočí, kým si nenačerpá do labyrintu potrebné množstvo vzduchu (s výnimkou štvrtej fázy, ku ktorej však vo voľnej prírode prakticky nedochádza).


Betta splendens – ako zistíme kto je bojovnica a kto bojovník?

U bojovnice pestrej je výrazný sexuálny dimorfizmus (druhotné sexuálne znaky). Samce sa od samičiek na prvý pohľad líšia predovšetkým veľkosťou a tvarom plutiev, rovnako tak aj mohutnejšou stavbou tela.
Samica má na koncoch zaguľatené plutvy a drobnejšiu stavbu tela. Boli však vyšľachtené aj samice so závojovými plutvami a výnimočne môžu byť samice rovnako robustné ako samce. Tesne za brušnými plutvami má bielu močopohlavnú bradavku, ktorá sa zväčšuje keď je samica pripravená na trenie. Samica máva premenlivé sfarbenie. Svetlé vertikálne prúžky a sýte vyfarbenie tela ukazujú pripravenosť k treniu. Pri prejavoch emócií (strach, stres, zlosť, radosť, vzrušenie kladné i záporné ...) vybledne a na bokoch sa jej objavia dva tmavé horizontálne pruhy. U samcov možno pozorovať rovnaké prejavy emócií ako u samíc len pri silnom podnete (veľkom strese či strachu). Slabší samec sa tak "maskuje" aj v prítomnosti silnejšieho samca a dáva mu tým na vedomie svoju podriadenosť - "hrá sa sfarbením na samicu". Ryby sa vracajú k svojmu bežnému zafarbeniu po odznení podnetov, ktoré zmenu vyvolali.