Hydrolytické zvetrávanie
Cez prijímanie vody do kryštálovej štruktúry minerálu (hydrátácia), môžu byť ióny pridané do kryštálovej štruktúry.
6. Uhlíkovo-kyselinové zvetrávanie
Oxid uhličitý tvorí rozpustený vo vode kyselinu uhličitú. Atmosferický oxid uhličitý sa rozpúšťa vo vode (daždi) tak, že normálna dažďová voda má pH obsah okolo 5,6. Kyselina uhličitá reaguje chemicky na kalcitový karbonát a vzniká kalciumhydrokarbonát. Ak sa 14mg CaCO3 (vápenec) rozpustí v 1l vody pri 20ºC, zväčší svoj objem na pätnásobok, keď je oxid uhličitý rozpustený vo vode.

Piesok a štrk vznikajú zvetrávaním skál. Mráz a topenie rozrušujú horniny. Počas ľadovej doby a tiež v Jure boli Alpy pokryté ľadovcami. Pri roztápaní ľadovcov a ich následnom odvodňovaní, bol štrk a piesok transportovaný, zmenšovaný, zaokrúhľovaný a konečne uskladňovaný.
Kvalitatívne najcennejšie a množstvom postačujúce významné ložiská boli vytvorené počas ľadovej doby. Štrk, ktorý sa získava na pevnine, mori, rieke alebo pri podzemných prameňoch (vodách) sa premyje a v normových veľkostiach presúva.

Pôdy sú výsledkom veľmi dlhého vývoja, na ktorom sa zúčastnilo množstvo prírodných vplyvov. Vznikajú zvetrávaním a vplyvom živočíchov v priebehu času z povrchových hornín ( materských hornín ). Na zvetrávané horniny padá lístie a iné rastlinné časti, ktoré sú rozkladané mikroorganizmami. Počas tohoto procesu vytvárajúci sa humus sa v postupnosti času pomieša s anorganickými zvyškami zvetrávania. Popri iných zemských organizmoch, hlavne dažďovky spôsobujú omrvinkovú štruktúru úrodnej zeminy.

V laboratórnych pokusoch sa v krátkom čase simulujú zvetrávacie procesy na ošetrených a neošetrených a konzervovaných prírodných horninách. Naproti štandardným testom, ktoré cieľavedome preverujú vplyv zvetrávacieho procesu, sú simulačné pokusy kombinované s prírodnými prispôsobenými vplyvmi. Vytvorená materiálna zmena je pozorovaná na analytických a meracio-technických procesoch. Pokusy so simuláciou dovoľujú hodnotenie hornín a prognózu zvetrávania stavieb. Zo zborových stavebných pozorovaní a zvetrávacích simulácii vychádzajú závery, ktoré odôvodňujú zvetrávanie a ďaľšie s ním spojené škody.


OTÁZKY K REFERÁTU

1. Ako sa ináč nazýva narušenie ľadom?
A: Kyroplastika
B: Kyropraktika
C: Koryklastika
D: Kongopraktika

2. Koľko percent horniny musí obsahovať vodu, aby nastalo
narušenie ľadom?
A: 112%
B: 91%
C: 88%
D: 60%

3. Aký obsah pH má dažďová voda?
A: menej ako 4
B: presne 6,2
C: viac ako 7
D: okolo 5,6

4.