Jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie. Zložitosť vnútornej štruktúry :
a) prokariotické : jadro nieje oddelené jadrovou membránou – obaľuje ich cytoplazmatická membrána – plazmaléma, na jej povrchu silná bunková stena BS.
-archeóny, baktérie, modrozelené riasy.
b) eukariotické : - jadro je ohraničené jadrovou membránou
- cytoplazmatická membrána
- eudoplazmatické redikulum
- Gotgiho aparát, väzihuli
-membrány mitochondrií plastidov
-patria sem všetky ostatné jednobunkové organizmy rastlinnej a živočíšnej ríše ( prvoky – črievička ).
-patria sem všetky eukanioly ( rastliny, huby, živočíchy )

3) BUNKOVÉ KOLÓNIE : Tvoria prechod medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami.
- vznik : po delení buniek b dárske bunky zostávajú spolu
- bičíkovce – najtypickejšie b kolónie ( prvoky )
-najjednoduchšie 4 – 32 b
-zložitejšie – Votvox globátor – Váľač guľatý : 20 000-50 000 b – určitá špecializácia práce združených buniek.

4) MNOHOBUNKOVÉ ORGANIZMY : ( 100nm – 15m )
- patria sem rastliny, živočíchy
-funkčná a štruktúrna špecializácia buniek b – tkanivá – orgány ( orgán = súbor rôznych tkanív, ktoré spolu plnia určitú biologickú funkciu ) – črevo – sús. orgánov – organizmus

5) INDIVIDUÁ VYŠŠIEHO RÁDU :
- zoskupenia organizmov : - dočasné ( kŕdle vtákov, kŕdle rýb, svorky vlkov ...)
- dlhotrvajúce ( stabilné stáda slonov ...)
Pravé individuá vyššieho rádu sú zoskupenia sociálne žijúceho hmyzu ( mravce, termity, včely) – deľba práce a výmena informácií. BUNKA.
- základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov
- k objaveniu buniek prispelo objavenie mikroskopu
- Leeuwenhoek – najvýznamnejší predstaviteľ mikroskopie
- Hooke – skutočný objaviteľ bunky (1831)
- Brown – objaviteľ jadra bunky (1834)
- Schleiden (definoval bunku ) a Schwann ( vysvetľoval činnosť bunky ) – nezávisle od seba sformovali bunkovú teóriu (1838), zakladatelia cytológie ( náuka o bunke )
-Virchow –nemecký patológ, 1855 vo svojom diele Celulárna patológia vysvetlil známu vetu „Omnis celulla e celulla“ – „každá bunka vzniká z bunky“.

Popri cytológii sa rozvíjali aj iné vedné disciplíny ( embryológia, histológia ). V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia sa cytológia prudko vyvíjala vďaka novým moderným metódam.