Alkoholizmus a výživa

Kľúčové slová: alkohol, zdravie, výživa, ľudské telo, cholesterol HDL-LDL,
droga

Alkoholizmus je u nás hlavnou príčinou cirhózy pečene, ktorá zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene. Chronický alkoholizmus je spojený s fajčením cigariet, zvyšuje riziko nádorov ústnej dutiny, faryngu a ezofágu, možno i karcinogénu pŕs.(Klinická výživa,Keller, 1992). Alkohol vo svete
Najväčší svetový problém spojený s užívaním drog predstavuje alkohol. Ide o zásadný problém v Rusku, Európe aj v krajinách tretieho sveta. V spojených štátoch je na druhom mieste za tabakom. Priemerný Francúz vypije za rok 30 litrov alkoholu. Taliani sú na druhom mieste so štrnástimi litrami. Na treťom mieste nájdeme Švajčiarov so spotrebou 12 litrov ročne. Štvrté sú Spojené štáty s 9 litrami, ďalej Veľká Británia so spotrebou 8,5 litra. Tieto údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík a môžu sa meniť. Napríklad vo Francúzsku poklesla ak budem vychádzať zo svojich osobných pozorovaní v krajinách tretieho sveta, odvážil by som sa tvrdiť, že niektoré z afrických nezávislých štátov by sa mohli umiestniť v prvej päťke. aj keď je ťažké získať prístup k zodpovedujúcim štatistikám, umiestnil by som napríklad Zambiu na jedno z vedúcich miest. U nás boli v r. 1991 registrované tieto údaje: 40% alkohol-8,34 l, víno-14,8 l, pivo146,9 l.

Liečivý dúšok
Dlhý čas si niektorí lekári mysleli, že alkohol uvoľňuje cievy dopravujúce výživu k srdcu. Verilo sa, že pohár vína zlepší dodávku kyslíka do srdca, a tak zníži riziko srdcového záchvatu. Súčasné výskumy ukázali, že to nielen nie je pravda, ale že dokonca platí pravý opak. Niekoľko pohárikov vyvolá kŕč vencovitých tepien, čím sa zníži prívod kyslíka do srdca, a to všetko prispieva ku vzniku infarktu myokardu -srdcového záchvatu. Ťažké jedlo zapité alkoholom môže byť pre osobu so záťaženými vencovitými tepnami vražednou kombináciou. Nedávno bolo veľa pozornosti venovanej tomu, že alkohol zvyšuje hladinu HDL cholesterolu, ktorý chráni pred srdcovými záchvatmi. Je skutočne pravdou, že alkohol zvyšuje hladinu HDL. Ale pri bližšom pohľade na chemickú štruktúru HDL zistíme, že existujú tri typy HDL, z ktorých iba jeden aktívne odstraňuje z tepien LDL cholesterol. Aj keď teda alkohol zvyšuje celkovú hladinu HDL, v skutočnosti relatívny podiel ochrannej látky znižuje.
Verejnosť, ako aj niektorí lekári, prijala dlhotrvajúci mýtus- totiž, že alkohol je zo zdravotného hľadiska prospešný.

Alkohol sa odporúčal ako liek na všetko od uhryznutia hadom po prechladnutie. Koľko však existuje dôkazov, že alkohol skutočne napomáha v liečení chorôb? Jednu odpoveď nám môže poskytnúť Dr. Villiam Terhune, známy lekár a odborník v tejto oblasti, ktorý nepresadzuje prísnu abstinenciu. V svojej kniha Ako bezpečne piť prehlasuje: „Alkohol je za všetkých okolností veľmi slabým liekom. Jeho použitie v medicíne nie je nijako vedecky odôvodnené. Prisudzujú sa mu uzdravujúce vlastnosti, ktoré nemá. Alkohol nepovzbudzuje srdce, nezabraňuje nedostatočnosti vencovitých tepien, ani človeka neposilňuje. Len slabo povzbudzuje chuť do jedla, zabraňuje tráveniu a čo sa týka jeho použitia proti únave., jedná sa o bičovanie unaveného koňa. Nie je ani útechou starcov, pretože ešte viac zaťažuje starnúci mozog.
(Vernon W. Foster: Kniha o zdravom životnom štýle.1994)
Alkohol a jeho vplyv na ľudské telo

“Kto pil, umrel, kto nepil, umrel tiež”. Z definície alkoholizmu vyplýva, že jedným z následkov nadmerného pitia je poškodenie telesného zdravia. Treba podotknúť, že u väčšiny alkoholikov trvá dosť dlho, kým k tomu dôjde. Toto poškodenie sa obyčajne objavuje po dlhých rokoch nadmerného pitia a spadá do obrazu chronického pitia. Ešte predtým dochádza k narušeniu sociálno-spoločenskej sféry. Okolnosť, že telesné ochorenia nechajú na seba dlho čakať, je veľmi zákerná, pretože človek pije veľmi dlho bez toho, aby nejaké problémy cítil, teda ho nemá čo varovať. Keď už takéto ochorenia nechávajú na seba dlho čakať, potom už aj stoja za to, a keď alkoholik ani vtedy neprestáva piť, radikálne to skracuje jeho život. V mnohých prípadoch je zlý zdravotný stav dôvodom, prečo sa alkoholik rozhodne pre liečbu a zanecháva pitie. Avšak u niektorých je poškodenie v takom štádiu, že pre zastavenie chorobného procesu nepomôže ani abstinencia. Jednoducho prestáva s pitím už neskoro. Vzhľadom na tieto poškodenia treba pripomenúť, že ľudia sú rôzne odolní voči alkoholu, totiž u jedných sa môžu následky objaviť skôr, u iných neskôr. Ako teda pôsobí alkohol na rôzne časti tela?
Tráviaci systém – dochádza k zmenám na žalúdočnej a črevnej sliznici a v zložení žalúdočných štiav. Sliznica je buď zbujnená, alebo vyhladená. Zmenou sliznice sa potrava nedostatočne spracúva, nevyťažia sa z nej všetky látky potrebné pre organizmus. Aj keď si alkoholik dopravuje do tela stravu bohatú, nevyťaží ju úplne. Porucha trávenia vedie neskôr k zmene chuti a jedálneho lístka, nechutenstvu, zápcham a hnačkám. Pijani a alkoholici často trpia na vredovú chorobu žalúdka.

Alkohol nie je jedinou príčinou, no výrazne podporuje vznik a vývoj ochorenia. Pečeň – Narušená výživa a priamy účinok metabolizovaného alkoholu sú dva faktory, ktoré sa podieľajú na poškodení pečene. Zväčšenie pečene je spôsobené ukladaním sa tuku v jej tkanive, bolestivosť chronickým zápalom (Steatóza – stukovatenie). Niekedy nastáva zväčšenie pečene ešte pred vznikom a rozvojom cirhózy. Ešte nie je prebádaný mechanizmus steatóza – cirhóza. Pri cirhóze pečeňové bunky väzivovatejú, pečeň tvrdne, zmenšuje sa, na povrchu je hrboľatá. Zväčšenie pečene sa vyskytuje u alkoholikov vo väčšej miere, cirhóza menej. Nemožno hovoriť, že jedinou príčinou cirhózy je alkohol, no ide súčasne i o iné ochorenie. Alkohol to však výrazne podporuje. Teda akékoľvek ochorenie pečene alkohol zhoršuje, spôsobuje jeho zdĺhavý priebeh, ohrozuje prognózu. Smrteľné cirhózy sú o ? častejšie u mužov, než u žien. Srdcovocievny (kardiovaskulárny) systém – vplyv veľkého množstva prijímaných tekutín, narušenie činnosti ciev spôsobuje, že sa nachádzajú aj zmeny na srdci. V dôsledku jeho zvýšenej námahy dochádza k jeho zväčšeniu, ale nie v zmysle jeho prispôsobenia sa námahe. Pri tomto zväčšení srdca sa chorí skôr zadýchajú. Skleróza ciev sa u alkoholikov zisťuje častejšie. Pokiaľ ide o krvný tlak, nezisťujú sa žiadne zmeny. Pri jednorázovom požití stúpa, no neskôr klesá. Ľudia s nízkym tlakom pociťujú účinky alkoholu priaznivo. A patria teda k tým, ktorí by sa mali alkoholu vyhýbať, lebo mu môžu ľahšie prepadnúť. Okrem toho je nákladné, ak si alkoholici pri nízkom tlaku pomáhajú alkoholom. Dýchací systém – zápaly pľúc a priedušiek sú u alkoholikov dvakrát častejšie. Pitie je často spojené s fajčením a kombinácia alkoholu s nikotínom nepriaznivo pôsobí na pľúcne tkanivo. Zhubné nádory – výskyt rakoviny v nosohltane a dutine ústnej je 2,5-krát väčší u alkoholikov, než u abstinentov. U fajčiacich alkoholikov je toto riziko až 24-krát väčšie. Podobná situácia je aj pri rakovine pažeráka, žalúdka a čriev. Bola objavená aj úzka súvislosť medzi pitím piva a rakovinou konečníka. Bol zistený stúpajúci výskyt primárnej rakoviny pečene, cirhózy pečene a pankreasu. Nervový systém – k hlavným príznakom jeho poškodenia patria tremor, potenie, nespavosť, zvýšená dráždivosť, slabosť, malátnosť, bolesti hlavy a závrate. Ďalšie vážne poruchy nervovej sústavy sa prejavujú pomočovaním, neudržaním stolice, oslabením pamäte. Základom tohto je organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy.

Na periférnom nervovom systéme často dochádza k zápalom, ktoré sa prejavujú mravenčením, kŕčmi, bolesťami, alebo stratou citlivosti. Často dochádza k polyneuropatii (alkoholický zápal nervov). Obličky – tento orgán je v porovnaní s centrálnou nervovou sústavou najmenej postihnutý. Častokrát sú bolesti v oblasti drieku spôsobené prechladnutím, alebo úrazom, ale sú pripisované alkoholu. Zrak – Pri pití etylalkoholu sa zrakové poškodenia nezistili, ale pri pití metylalkoholu je porušenie zraku časté a často končí slepotou. Sexuálne funkcie – alkohol zaťažuje látkovú výmenu, mení funkciu orgánov. Pravidelným prísunom alkoholu dochádza k poruchám schopnosti sexuálne konať. Pečeň, kde prebieha premena rôznych látok, teda aj hormónov, nemôže tieto funkcie dobre plniť, dochádza k poškodeniu zárodočných a pohlavných buniek. Alkoholici majú zníženú hladinu pohlavného hormónu. Ich plodnosť býva znížená. Je veľmi málo iných prostriedkov, ktoré by človeka dokázali dostať tak nízko, pod úroveň, akou je spojenie alkoholu a sexuálneho života. Možno pozorovať pokles kultúrneho človeka, až na úroveň nízkeho, nebezpečného a zlého tvora. A tu je aj spojenie alkoholu s pohlavnými chorobami. Nepriame poškodenia zdravia alkoholom – dosiaľ bola reč o priamych poškodeniach telesného zdravia, spôsobených alkoholom. Sú však aj poškodenia nepriame. Alkohol poškodzuje telesné zdravie nepriamo, napríklad tým, že znižuje odolnosť voči infekčným chorobám. Alkoholici častejšie podľahnú chrípke, ktorá má u nich aj ťažší priebeh. Podobne aj TBC prebieha u alkoholikov s väčšími komplikáciami a zdĺhavejšie. I na vonkajšom výzore alkoholika vidieť jeho ťažký životný údel a skoré známky starnutia. V konečnom období jeho života prevláda schátralosť, vychudnutosť a telesná slabosť. Alkoholizmus zriedka zapríčiní smrť, nezomiera sa na alkoholizmus ako chorobu, avšak ten vedie k chorobám a poškodeniam, spôsobujúcim predčasnú invaliditu a skracujúcim ľudský život. Teda “príslovie” zo začiatku tejto kapitoly má síce pravdu - až na to, že nehovorí, o koľko skôr alkoholici umierajú. Uviedli sme niektoré z následkov nadmerného pitia na telesnom zdraví. Znovu treba zdôrazniť, že telesné škody sa neprejavia hneď, že postupujú plíživo, a že teda človek nemusí pociťovať žiadne zdravotné ťažkosti. Tým ľahšie potom dôjde k takému poškodeniu zdravia, ktoré môže byť aj smrteľné. Alkoholizmus ako choroba má množstvo varovných príznakov, ktoré sa objavujú v okolí a v spoločnosti. Už v tomto období treba zasiahnuť a liečiť. Len vtedy možno predísť telesnému poškodeniu organizmu alkoholom.
(Internet,2002)


Použitá literatúra:
Vernon W.

Foster: Kniha o zdravom životnom štýle. Advent Orion,Martin,1994,
ISBN 80-88719-50-X
Keller,U.: Klinická výživa. VCH Verlagsgesellschaft, Weinheim,1992,
ISBN 3-527-15495-7.