Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea)

Portulaka zeleninová/Portulaca oleracea/

čeľaď: Portulakovité/Portulaceae/

Pochádza pravdepodobne z Indie a západných Himalájí, kde splanieva až do výšky 5000 m n. m. Prirodzený areál rozšírenia zasahoval kedysi až do Grécka. Dnes sa vyskytuje splanená vo väčšine európskych štátov i v Južnej a Severnej Amerike. Darí sa jej všade, kde má dostatok slnka a tepla. Ľahko sa vysemeňuje a rýchlo sa rozmnožuje, takže sa stala burinou, hlavne v teplejších vinohradníckych oblastiach. Ako zeleninu i ako liečivú rastlinu ju zrejme používali už starí Egypťania. Veľmi populárna bola v stredoveku, zvlášť v Anglicku. Splanelá forma je blízka Portulaca oleracea var. silvestris s poliehavou lodyhou a s menšími načervenými listami. .

Biologická charakteristika

Rastlina je šťavnatá, obsahuje 92,6 % vody, 2,2 % dusíkatých látok, 0,4 % tuku, 2,1 % bezdusíkatých látok výťažkových, 1 % vlákniny, 1,6 % popolovín. Kultúrne typy/var. sativa/ sú vzpriamenejšie, vyššie, s väčšími a dužinatejšími listami. Vyskytuje sa v zelenej a zlatožltej forme, s úzkymi alebo širokými listami
Je to jednoročná poliehavá alebo polovzpriamená rastlina s výhonkami dlhými 30-60 cm. Listy sú pomerne malé, na špičke uťaté až vykrojené. Celá rastlina má dužinaté stonky i listy. Kvitne drobnými kvietkami bielou, žltou, až červenou farbou sa zreteľnými listeňmi. Semeno je drobné, tmavošedej farby.

Nároky na prostredie a pestovateľská technológia

Portulaka vyžaduje teplejšie prostredie a slnečnú polohu. Slabý mráz rastliny poškodzuje. Je dosť chúlostivá na pokles teploty, a preto sa buď vysieva až v máji naširoko priamo na záhon, alebo sa vysadzuje z predpestovaných sadeníc. Vzdialenosť v riadku 20 – 25 cm. Veľmi rýchlo vyklíči. Prvý zber môžeme očakávať za 3-4 týždne. Pri zbere orezávame celé dužinaté stonky i s listami. V priebehu vegetácie ju zberáme 2-3 krát, pokiaľ nezačne kvitnúť. Potom sú už listy tvrdé a majú ostrú chuť. Výhodnejší je postupný výsev. Pre zber semien sa vysieva v máji. Zbierajú sa postupne topolky s dozrievajúcimi semenami, ktoré sú čiernošedé, veľmi drobné. V 1 g je cez 2000 semien. Portulaka sa dá ľahko pestovať i v kvetináčoch na balkóne, v skleníku alebo na jar v parenisku. Použitie

Pre príjemnú nakyslú a ľahko slanú chuť sa portulakou ochucujú šaláty, krémové polievky, majonézy, mäsá, ryby alebo sa upravuje ako špenát. Pri varení listy rýchlo strácajú arómu , a preto sa pridávajú rozkrájané až do hotového pokrmu.

Skôr sa používala taktiež ako náhrada za kapary. Sú bohaté na provitamín A a vitamíny B1 a B 2. Dnes sa portulaka pestuje len v niektorých štátoch napr. vo Francúzsku, Holandsku a v južnej časti Ruska.



Použitá literatúra:

Kott,L. – Moravec,J.: Pěstování a použití méně známych zelenin. Praha: SZN, 1989

Štambera,J.: Zelínářství 3. Máloznáme a lahutkové druhy zelenin. Brno: Vysoká škola
zemědělská, 1983

Žaja,J.: Súčasný stav a perspektívy rozvoja zeleninárstva v SR. Nitra: SPU, 1998
ISBN 80-967538-6-X.