Ohýbanie končatín a naťahovanie kĺbov je vykonávané svalmi, ktoré idú dole po nohe a upínajú sa v rozhodujúcich na dlhé kosti tak, aby sa využila čo najväčšia sila páky. V mieste svalového úponu na kosť prechádza sval do tkanivovej šľachy. Pre pohyb psa majú osobitný význam svaly končatín, chrbta a bedier, ktoré ho poháňajú dopredu. Dôležité sú však aj hrudníkové a brušné svaly umožňujúce dýchanie. Zo svalov na hlave sú najdôležitejšie najmä žuvacie svaly umožňujúce záhryz. Svaly psa sú len málo prestúpené šľachami, a preto aj pri stojacom psovi prevláda prevažne aktívna činnosť svalov. Preto pes radšej leží ako stojí, aby si šetril svalovú energiu.



KOŽNÁ SÚSTAVA:
Koža psa pozostáva z dvoch základných vrstiev: epidermy (vrchnej vrstvy kože) a endodermy (vnútornej vrstvy). Epiderma nie je ani zďaleka taká hrubá ako u človeka – u psa plní túto ochrannú funkciu srsť. Endoderma obsahuje krvné cievy, kožné žľazy a vlasové korienky, z ktorých vyrastá cez epidermu srsť. U človeka sú epiderma a endoderma spojené do seba zapadajúcimi záhybmi, čo robí kožu pružnou. Pes má veľmi málo týchto záhybov a to len na hrubej koži na nose a na chodidlách. Samozrejme, pes má omnoho viac vlasových korienkov, ktoré držia dve vrstvy kože. Skoro všetky psy majú silnú vrstvu srsti, ktorá sa skladá z veľkého množstva jednotlivých chlpov, vyrastajúcich z vlasových korienkov. Najspodnejšiu časť vlasového korienka tvorí malá papila, ktorá produkuje keratín – vlasovú zložku. Z vlasového korienka vyrastá niekoľko chlpov. Medzi nimi je jeden primárny ( krycí ) chlp, ktorý je súčasťou vonkajšej hrubej srsti a niekoľko sekundárnych chlpov, ktoré vytvárajú jemnú podsadu. K veľkej väčšine vlasových korienkov sú pripojené malé svaly, ktorých stiahnutie spôsobuje naježenie srsti. Tukové žľazy sú spojené s vlasovými korienkami a ich úlohou je premasťovať srsť psa. Produkujú sebum – výlučok, ktorý pokrýva srsť, čím ju chráni pred vlhkosťou alebo vysušením, a tým aj psa pred teplotnými zmenami.
Potí sa pes?
Psy sa tiež potia, ale z iných dôvodov ako ľudia. Pes má apokrinné potné žľazy po celo tele. Žľazy produkujú výlučky, ktoré pri rozklade baktériami vydávajú typický psí pach. Apokrinné potné žľazy však nie sú súčasťou termoregulačného procesu. Okrem nich má pes na chodidlách eckrinné potné žľazy. Ich výlučky udržiavajú chodidlá vlhké a pružné, inak by sa neustálym trením vysušili. Ako teda vlastne prebieha u psa termoregulácia? Pes má celé telo pokryté srsťou, ktorá je vlastne izolačnou vrstvou a zmenšuje problémy telesného prehriatia.