MITÓZA.

Mitóza ( nepriame delenie) je najdôležitejším typom delenia u eukaryotických buniek. V porovnaní s ostatnými fázami bunkového cyklu je relatívne krátka a trvá zhruba 8 % doby celého bunkového cyklu. Pri mitóze vznikajú takzvané mitotické chromozómy, ktoré zaisťujú distribúciu a delenie DNA do vznikajúcich nových buniek. Vznikajúce bunky majú za normálnych okolností rovnaký počet chromozómov ako materská bunka. Z molekulárne biologického hľadiska dochádza pri mitóze k oddeleniu novo vzniknutých molekúl v S fázy a ich distribúcií do nových jadier dcérskych buniek. V týchto molekulách sú zakotvené všetky genetické informácie a mitózou sa tieto informácie odovzdávajú z bunky na bunku pomocou chromozómov. Pri pozorovaní svetelným mikroskopom je mitóza charakterizovaná zánikom pôvodnej jadrovej stavby, vznikom ľahko viditeľných chromozómov a vretienka, rozdelením a migráciou chromozómov do novo vznikajúcich buniek, rekonštrukciou nových jadier a zánikom deliaceho vretienka. Podľa týchto morfologických zmien je mitóza rozdeľovaná na štyri hlavné fázy:
1. Profáza
2. Metafáza
3. Anafáza
4. Telofáza
Profáza je zvyčajne najdlhšou fázou mitózy. Je charakterizovaná vznikom mitotických chromozómov z chromatínu a deliaceho vretienka z mikrotubulí. Pri tejto fáze mitózy dochádza k zániku jadrového obalu a vo väčšine buniek i k zániku jadierka. Na každom vzniknutom chromozóme je viditeľné pozdĺžne rozdelenie na dve chromatidy. Tie však zostávajú spojené v oblasti centroméry. Centrioly sa rozdelia na dve a každá z nich potom putuje na opačný pól bunky. Medzi nimi sa vytvorí deliace vretienko z jemných vlákienok, ktoré v elektrónkovom mikroskope zodpovedajú mikrotubulám. Ak počas tejto fázy zostane jadrový obal zachovalý, je označovaná takáto mitóza ako endomitóza, ktorá je veľmi vzácna, avšak bežná u kvasiniek.
Metafáza je charakterizovaná pozdĺžnym rozdelením chromozómov a ich zoskupením v ekvatoriálnej rovine, kde sa tak vytvára ekvatoriálna platnička. Toto zoskupenie sa javí pri pohľade od pólov ako jednoduchá hviezda, pričom zhyby chromozómov s centromérami smerujú k stredu. Pri metafáze sa taktiež dokončuje vývoj deliaceho vretienka. Časť jeho vlákna sa upína do centromér chromozómov a tieto vlákna sa vzhľadom k ich funkcii v anafáze označujú ako ťažné. Ostatné vlákna vretienka prebiehajú od jednej centrioly k druhej bez prerušenia.