MRAVCE
( Formicoidea )

Mravce sú spoločensky žijúci hmyz tvoriaci s ďalšími skupinami rad Hymenoptera. Patria k najznámejším druhom hmyzu, pričom sú častejšie ako ktorékoľvek z ostatných suchozemských živočíchov. Ich kolónie – mraveniská môžu obsahovať niekedy len niekoľko tuctov jedincov, inokedy ich však býva až niekoľko tisíc. Obývajú skoro všetky typy klimatických oblastí od púšte po dažďové pralesy, od Arktídy po trópy. Aj keď sa mnohé druhy, ktorých je skoro 4000, líšia veľkosťou a tvarom, skoro vždy ľahko poznáme, že ide o mravca. Všetky druhy majú kolenovito ohnuté tykadlá a hrbolček alebo tŕň na štíhlej stopke spájajúcej hruď s bruškom. Stopka umožňuje vysokú pohyblivosť zadočkou. Niektoré mravce dokážu zadoček úplne obrátiť nahor, namieriť proti nepriateľovi a vystreknúť kyselinu mravčiu. V mravenisku môžeme rozlíšiť 4 kasty:

1. kráľovná - samičky - matky, sú najvačšie a nemajú krídla.

2. robotnice - sú menšie, nemajú krídla a predstavujú najpočetnejšiu skupinu.

3. vojaci - sú to robotnice špeciálneho typu.

4. samce - sú menšie ako samičky a majú krídla.

Nové mraveniská sa zakladajú tak , že samce a samičky odletia zo starého hniezda, aby sa osamostatnili. Po párení, kt. potom nastane, samce hynú. Samičkám odpadnú krídla a vyhľadávajú vhodné miesto na budovanie nového mraveniska. Niektoré druhy majú mraveniská v zemi, pod kmeňmi stromov, prípadne pod kameňmi. Mnohé si stavajú vačšie – menšie nadzemné mohylovité kopy, iné si budujú hniezda v dutých steblách, v plodoch alebo v orechoch. Nemnohé druhy budujú papierovité hniezda ako osy. Kráľovná sa sama stará o prvú znášku vajec a dozerá aj na larvy, kým nedospejú. Z nich sa vyliahnu prvé robotnice nového mraveniska. Kráľovná už potom nerobí nič iné, iba znáša vajíčka. Keď sa raz spárila, môže klásť oplodnené vajíčka až do konca života. Keď vzniklo dobré mravenisko, čoskoro sa v ňom začnú zjavovať okrídlené samce a samičky, ktoré nato odletia, aby založili novú kolóniu.

Sťahovavé mravce
Mravce semenáre
Mravce medové.