Ílovité pôdy (ťažké) - sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné. Skeletnaté pôdy - nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy. PÔDNE TYPY
Rozlišujeme ich podľa vlastností pôdy na :
Nivné pôdy - vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou
Lužné pôdy - sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné
Černozeme, hnedozeme - nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy
Hnedozeme-dubové lesy mierneho pásma
Hnedé lesné pôdy - pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi vyššie a stred-ne položené kotliny,
Podzolové pôdy (podzoly) - ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množ-stvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou
Rendzina - vznikla v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami
Ilimerizované pôdy(luvizeme), pseudogleje(oglejené pôdy) - na styku nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie
Slané pôdy(soločanky a slance) - v najteplejších oblastiach, je tam veľkźý výpar a prísun solí
Glejové pôdy - mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž vodných tokov, záplavo-vé oblasti
Rašelinová pôda - v zamokrených oblastiach, kde sa hromadí rašelina
Žltozeme, červenozeme
Gaštanové pôdy - suché nízkotrávnaté stepi sú plytšie a obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené
Tundrové pôdy
Alpínske surové pôdy.