Pôda, pôdne druhy a pôdne typy

Pôda je prírodný útvar na Zemi, ktorý sa vyskytuje na pevninách a predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2-3,0 m. Je to horná vrstva pevnej zemskej kôry. Ak pôdu upravíme, získame zemi-nu. Hlina je biologicky málo činná zem. Záhradkári používajú pôdu a zeminu, tehlári a hrničiari pracujú s hlinou. Pôdny profil : ornica, podložie a spodina.
1. Ornica – je horná vrstva pôdy
2. Podložie – je tenšia vrstva pod ornicou
3. Spodina – je vrstva, ktorá sa anchádza ešte hlbšie pod podložím
Priestor ktorý pôda vyplňuje sa volá pedosféra. Pôda vznikla pôsobením pôdotvorných činite-ľov: vody, vzduchu , organizmov a slnka na horniny. Zmenu pôdy spôsobujú pôdotvorné čini-tele, ale aj zásah človeka, ktorý sa nazýva metamorfóza.
Zloženie pôdy : voda, vzduch a pevné látky
Pevné látky tvorí ústrojný (organický) a neústrojný (anorganický) podiel
Neústrojný – piesok, prach a íl. Il zadržuje vodu
Ustrojný – humus a pôdna fauna. Humus vzniká v pôde rozkladom organickej hmoty. Tento rozklad spôsobuje pôdna fauna. Rozklad organickej hmoty nazývame humufikácia. Podľa prístupu vzduch, hlavne kyslíka rozoznávame pri nej tlenie, hnitie a kvasenie.
Tlenie – je rozklad organickej hmoty za dostataočného prístupu vzduchu
Hnitie – je rozklad organickej hmoty za neprístupu vzduchu
Kvasenie – je premna cukrov, oxidu uhličitého a kvasných produktov, nastáva činnosťou kvasiniek pri obmedzovaní prístupu vzduchu
Podľa obsahu humusu pôdy rozdeľujeme na :
1. Pôdy s nízkym obsahom humusu – majú menej ako 1% humusu
2. Pôdy s miernym obsahom humusu – majú 1-2% humusu
3. Pôdy so stredným obsahom humusu – majú 2-3% humusu
4. Pôdy s vysokým obsahom humusu – majú viac ako 3% humusu
Priestor medzi jednotlivými pevnými časticami vzplňajú voda a vzduch. Vo vode bývajú rozpustené rôzne látky, a tak teda nejde o čistú vodu, ale o pôdny roztok. Pôdny vzduch má vysoký obsah oxidu uhličitého.
Podľa zrnitostného zloženia sa rozlišujú na pôdne druhy a podľa spôsobu vzniku a vlastností jednotlivých vrstiev pôdy sa určujú na pôdne typy

PÔDNE DRUHY
Rozlišujeme ich podľa zrnitostného zloženia pôdy na :
Piesočnaté pôdy (ľahké) - obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Medzi zrnami piesku majú veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a sú málo úrodné. Hlinité pôdy (stredne ťažké) - obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa na sprašiach. Vyskytujú sa na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy.

Ílovité pôdy (ťažké) - sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné. Skeletnaté pôdy - nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väčšinou ich pokrývajú lesy. PÔDNE TYPY
Rozlišujeme ich podľa vlastností pôdy na :
Nivné pôdy - vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou
Lužné pôdy - sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné
Černozeme, hnedozeme - nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy
Hnedozeme-dubové lesy mierneho pásma
Hnedé lesné pôdy - pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi vyššie a stred-ne položené kotliny,
Podzolové pôdy (podzoly) - ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množ-stvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou
Rendzina - vznikla v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami
Ilimerizované pôdy(luvizeme), pseudogleje(oglejené pôdy) - na styku nížin a pohorí, dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie
Slané pôdy(soločanky a slance) - v najteplejších oblastiach, je tam veľkźý výpar a prísun solí
Glejové pôdy - mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž vodných tokov, záplavo-vé oblasti
Rašelinová pôda - v zamokrených oblastiach, kde sa hromadí rašelina
Žltozeme, červenozeme
Gaštanové pôdy - suché nízkotrávnaté stepi sú plytšie a obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené
Tundrové pôdy
Alpínske surové pôdy.