Stravovacie poruchy

Každý človek ma svoju ideálnu hmotnosť, ktorá je daná pohlavím, vekom, výškou a tvarom tela. Lenže u niektorých ľudí sa prejavujú poruchy v stravovacích návykoch, čo ohrozuje telesnú rovnováhu a dokonca môže narušiť i citovú stránku človeka.
Ak dospelý človek zje priemerne 14 kg potravín týždenne, udržuje si po veľa rokov rovnakú telesnú váhu. Jeho telo potravu buď zúžitkuje, alebo ju vylúči. Avšak prijímané množstvo potravy nie je u všetkých rovnaké. Človek, ktorý ťažko fyzicky pracuje spotrebuje denné množstvo energie dvojnásobne vyššie ako človek pracujúci v kancelárii. Novorodenec, ktorý rýchlo rastie, potrebuje v pomere k telesnej váhe dvakrát toľko energie ako dospelý človek.
Pohonné hmoty (potrava), ktoré ľudské telo prijíma, sú spaľované a uvoľňujú sa tak formou tepla a energii. Energia obsiahnuta v jedle sa mení na kalórie alebo jouly, čo sú jednotky tepla vznikajúce tým, že niečo horí vo vzduchu. Ak prijmeme pohonných hmot (jedla) viac než vydáme, ukladáme si prebytok vo forme tuku, inými slovami, priberáme na váhe. Pokiaľ ale prijímame pohonných hmot málo, spálime aj uložený tuk a začneme chudnúť.

Obezita
Akýkoľvek človek, ktorého hmotnosť presahuje o 20% jeho hmotnosť ideálnu, je považovaný za človeka obézneho. Vo vyspelejších krajinách je to každý piaty muž a každá tretia žena.obezita môže spôsobiť vážne poruchy, ako sú napríklad poruchy krvného obehu, infarkt, mŕtvica, cukrovka alebo zlyhanie obličiek. Naviac obezita skracuje bežnú dĺžku života mužom o štvrtinu a ženám o šestinu.
Veľmi zriedka býva obezita spôsobená nejakou internou poruchou. Niekedy sa môže prejaviť zvýšením telesnej váhy nedostatočná činnosť štítnej žľazy alebo zvýšená činnosť nadobličik rovnako ako omnoho vzácnejšie vrodené sydrómy hormonálnych abnormalít a vrodených defektov, ktoré negatívne ovplyvňujú chuť k jedlu.


Prejedanie sa

Obezita môže byť aj dôsledok genetického dedičstva- niektorí ľudia sú proste k obezite náchylnejší než iní. Ale omnoho častejšie sa prejavuje ako dôsledok chybných stravovacích návykov získaných v rodine- konzumácia jedál doslova nabitých kalorickými tukmi a cukrami, desiaty zložené zo sušienok, cukríkov, koláčov, či smažených lupienkov doplnených tabuľkami čokolády, a to všetko spláchnuté množstvom sladkých nápojov alebo v prípade dospelých množstvom piva či miešaných alkoholických a nealkoholických nápojov.
V mnohých prípadoch hrajú pri prejedaní úplne rovnocennú rolu faktory citové a emocionálne.

Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že vznikne porucha stravovacích návykov známa ako prejedacie orgie. Niektorí ľudia sa často utiekajú k jedlu ako k utešiteľovi v prípade depresii, čo sa zase v končenej podobe javí ako obezita. To, ako vyzerajú, v nich následne vzbudzuje depresie, ktorú riešia tým, že jedia ešte viac. Tak sa stávajú ešte tučnejšími a ocitajú sa v bludnom kruhu, kedy cirkulujú medzi depresiou a prejedaním. Výsledkom je stále vyššia a vyššia hmotnosť.


Chudnutie
Akýkoľvek obézny človek, ktorý chce schudnúť a naviac trvalo zostať štíhlym, musí tomuto cieľu úplne prispôsobiť všetky stravovacie návyky. Jedným z prvých krokov by mala byť cesta k lekárovi, ktorý doporučí najvhodnejšiu dietu pre redukciu hmotnosti a poradí, ako si vypestovať a udržať rozumné a zdraviu prospešné stravovacie návyky.
Okrem reorganizácie stravovacích návykov spočívajúcich okrem iného v omnoho nižšom množstve prijímanej potravy by mal obézny človek zvýšiť množstvo pohybu a začať pravidelne cvičiť, aby posilnil svaly a spálil prebytočný tuk.
Avšak nikomu nepomôže ak bude jesť veľmi málo, alebo bude držať jenorazové diéty. Spočiatku síce naozaj schudne, ale len preto, že telo spotrebuje nahromadené uhlohydráty a súčasne s nimi aj vodu, ale nespotrebuje nežiaduce tukové tkanivá.
Dlhodobé hladovanie môže spôsobiť závažný nedostatok vitamínov a minerálnych látok. Výzkumy preukázali, že veľmi často je výsledkom takejto nárazovej diéty len to, že po ich skončení človek svoje kilogramy rýchlo naberie späť a pomerne často priberie ešte niečo naviac.

Ak sa normálny a zdravý človek rozhodne držať drastickú diétu, môže s ňou skončiť, kedykoľvek sa mu zachce. Väčšinou zistí, že mať hlad je veľmi nepríjemné, rovnako ako večné výčitky z toho, že si vezme jedlo, ktoré má rád, pretože sa toto jedlo nezlučuje s diétou. Avšak sú isté poruchy, kedy človek s diétou jednoducho nemôže prestať.


Anorexia

Jednou z týchto porúch je anorexia, nazývaná aj "choroba tých, čo chudnú". Nejde len o túžbu stratiť nejaké to kilo, je to choroba vo svojich dôsledkov omnoho závažnejšia ako obyčajné chudnutie či držanie diéty.
Mentálna anorexia je vážna porucha stravovacích návykov, ktorá takmer vždy postihuje mladých ľudí vo veku medzi 11. a 30. rokom života. Trpia ňou viac dievčatá ako chlapci. Psychiatri sa domnievajú, že niektoré mladé dievčatá v období dospievania majú možno hlboko zakorenený strach z role dospelého a možno i strach zo sexuality, a preto sa snažia vrátiť k svojej detskej postave.

Opačný prípad je, keď dievčatá držia drastické diéty, aby zvýšili svoju sexuálnu príťažlivosť. Tieto dievčatá umienene ľpia na nezmyselnej myšlienke, že prehnaná chudosť až vychrtlosť je krásna, pričom ignorujú nervy drásajúce dôkazy o opaku, ktorí vidia všetci okolo nich. Prevažujúci obraz štíhlosti a krásy, ktorý je nám denne predkladaný vo filmoch, reklamách a v televízii, poskytuje takýmto dievčatám ospravedlnenie pre to, že odmietajú jesť, a mnohí adolescenti sú ochotní podstúpiť drastické diéty a hladovky, napriek tomu, že to vôbec nemajú zapotreby.
Človek trpiaci anorexiou ide v držaní diét tak ďaleko, že sa trápi hladom a nevedia si rady, ako s tým prestať. Okrem viditeľného úbytku na váhe vykazuje anorexia aj ďalšie typické príznaky. Dievčatá môžu stratiť menštruáciu a môžu trpieť striedavo hnačkou a zápchou. Zníži sa intenzita krvného obehu, zvýši sa náchylnosť k infekčným chorobám. Anorexia sa prejaví i na zmenách v chovaní. Dievčatá trpiace anorexiou sa väčšinou uzavrú do seba a stránia sa spoločnosti druhých. Náhle sa im zhorší prospech v škole a väčšinou bývajú prehnane citlivé na zmienky o svojom vzhľade. Tiež sa ukazujú s jedlom v snahe dať svojmu okoliu najavo, že jedia vlastne normálne.
Liečenie
Prvou úlohou býva dosiahnuť u postihnutého človeka prinajmenšom stav, keď bude mať takú hmotnosť, akú mal pred tým, než začal byť jeho stav životu nebezpečný. Toto štádium väčšinou vyžaduje dlhodobejší pobyt v nemocnici. Akonáhle dosiahne pacient telesnú hmotnosť, ktorá ho neohrozuje bezprostredne na živote, môže sa začať s omnoho obtiažnejšou časťou liečenia. Pacient potrebuje pomoc, aby pochopil, že to, ako až doteraz vnímali svoje telo, nebolo správne, a postupne si musí vypestovať novú predstavu o svojom tele. Dôležitou súčasťou liečby je aj posilnenie sebavedomia. Bulímia

Bulímia je ďalšia z porúch stravovacích návykov. Ide o nutkavú potrebu prijímať obrovské množstvo potravy v krátkom časovom úseku. Záchvaty nekontrovateľného jedenia sú striedané veľmi prísnou diétou až hladovkou. Pacienti trpiaci bulímiou sa trýznia vyčerpávajúcim cvičením, rovnako ako častým zvracaním, alebo berú veľké množstvo laxatív (preháňadiel, ktoré majú zvýšiť peristaltiku čriev) alebo diuretík (prostriedky urýchlujúce odvádzanie vody z tela). To všetko má vyvážiť nekontrolovateľné prijímanie potravy a takto postihnutý človek má pocit, že si udržuje kontrolu nad svojou telesnou hmotnosťou.
Bulímiou, ktorá je vlastne neukojiteľným hladom, trpia predovšetkým ženy a bežne prepuká v období medzi 15.- 24. rokom života.

Tejto chorobe väčšinu predchádza obdobie veľmi prísnych diét. Choroba môže vypuknúť následkom nejakej stresovej udalosti, ako je napríklad úmrtie nejakej blízkej osoby alebo rozchod s partnerom, či strata priateľstva.
Väčšina pacientov pociťuje pred nutkavým pocitom jesť silné napätie, a pokiaľ sa nudia alebo sú osamelí, je väčšia pravdepodobnosť, že tomuto nutkaniu podľahnú. Množstvo jedla skonzumovaného pri takomto záchvate dosahuje 3-až 30-násobku bežnej dennej dávky. Úzkosť a napätie sa behom jedla strácajú, ale objavia sa akonáhle sa orgie skončia.
Liečenie
Pacient musí mať silnú motiváciu a musí si sám chcieť svoje stravovacie návyky zmeniť. Odohráva sa pod dohľadom lekára alebo terapeuta a chorý musí zaujať omnoho rozumnejšie prístupy k jedlu a k svojej hmotnosti. Musí jesť pravidelne, aby si udržal hmotnosť, na ktorej sa dohodne s lekárom, a aby sa vyhol nezmyselnému držaniu diét a ďalším nevhodným spôsobom, ktoré by mali viesť k zníženiu hmotnosti. Bude rovnako nutné, aby si uvedomoval, čím sa spúšťa ten mechanizmus, ktorý vedie k nekontrolovateľnému prejedaniu sa, a bude musieť nájsť iné spôsoby, ako uvoľňovať napätie.