Bunky

STAVEBNE DIELIKY TELA

Typicka zivocisna bunka, bunky rastlin su odlisne .Zivocisna bunka je potiahnuta tenkou pokozkou ktora sa nazyva plazmaticka membrana, cytoplazmaticka membrana a obklopuje rosovitu cytoplazmu. Vnutri bunky su najroznejsie organely. Crevne bunky ktore tvoria nase creva su jednym z najtypickejsich prikladov funkcie buniek v tele. Kazda crevna bunka alebo HEPATOCYT ma priemer okolo 10-20 mikronov co je asi jedna az dve stotiny milimetru. Obsahuje vacsinu z dolezitych organelov a ich hlavnou ulohou je zaistovat zlozite chemicke reakcie - metabolizmus zivin. Podstatne inu a zvlastnejsiu strukturu maju cervene krvinky nazyvane ERYTROCYTY. Maju piskotovy tvar bez jadra a su jednymi z najmensich buniek v tele. Su velke asi 2 mikrony.Ich ulohou je prenos dychacich plynov v krvi.V nasom tele su stovky bunkovych druhov. Octocyty su kostne bunky pavucieho vzhladu, ktore vytvaraju kostnu hmotu, a potom v nej trvalo zostavaju. Chondrocyty , bunky chrupavky, vytvaraju chrupavkovu vystelku nasich klbov. Myocyty- svalove bunky su v skutocnosti vzajomne prepojene utvary tvoriace giganticke zhromazdene bunky - syncytiu.Su zakladom nasich svalov. Niektore su dlhe az 30 cm. Su ale tenke asi akko vlas. Ine typy buniek tvoria pluca, srdce, mozog a nervy. Po celu dobu zivota sa sice bunky obmienaju ale jednotlive druhy buniek zostavaju rovnake. Vascinou maju ohranicenu dlzku zivota.Biele krvinky mozu dokonca prezit len niekolko malo hodin ale aj pocas takej kratkej doby stacia naplnit svoje poslanie a bojovat proti choroboplodnym zarodkom.Trva zhruba jeden mesiac kym bunka pokozky zostarne natolko, aby mohla ako neziva struktura opustit povrch nasho tela. Priemerna dlzka zivota cervenych krviniek sa pohybuje okolo stzroch mesiacov. Potom zostarne a prestane plnit svoju funkciu. Rozpadne sa a jej zbytky sa v nasich crevach znova recykluju. Na druhej strane sa kazdu sekundu na dva miliony novych cervenych krviniek , ktore plynulo nahradzaju prirodzene odumierajuce krvinky. Protipol tejto situacie predstavuju niektorenervove bunky, neurony, zijuce dlho ako na periferii tak v mozgu. Su rovnako stare ako sme my sami.