kompenzácia zmeny objemu bunky alebo intracelulárneho pH.
V mnohobunkovom organizme sa taktiež uskutočňuje transport medzi susediacimi bunkami, či už difúziou cez extracelulárny priestor (napr. parakrinné pôsobenie hormónov) alebo prostredníctvom paracelulárnych štrbín gap junction - priame spojenie dvoch susediacich buniek Tieto gap junctions umožňujú prechod látok o molekulovej hmotnosti až niekoľko sto. Pretože to platí aj pre ióny, sú tieto bunky prepojené do tesného funkčného zväzku (syncytium) ako je to napr. u epitelov, hadkej svaloviny a glie v CNS.
Transport poznáme:
- transcelulárny transport - tento transport prebieha spravidla v bunkových zoskupeniach ako sú epitely (koža, tráviace ústrojenstvo, dýchacie ústrojenstvo, obličky), endotel krvných ciev a glie CNS. Pri tomto transport je kombinvaný vstup do bunky na jednej strane s výstupom na strane druhej. Na rozdiel od buniek s rovnakými vlastnosťami v rozsahu celej plazmatickej membrány (napr. krvné bunky), sú bunky epitelu a endotelu bunkami polárnymi.
- paracelulárny transport - transport prebieha medzi bunkami, pričom závisí na tom, ako tesne sú medzibunkové kontakty usporiadané (tigh junction), ktorých prostredníctvom sú bunky pospojované.
Tento transport a rozsah jeho priepustnosti, ktorá môže byť špecifická napr. pre katióny, sú podstatnými prvkami daného epitelu.
- diaľkový transport - medzi orgánmi tela a medzi telom a vonkajším prostredím, pričom jeho postatou je konvekcia. "Doprave " medzi orgánmi slúži krvný a lymfatický obeh, výmenu s okolím prúd vzduchu s dýchacími orgánmi, prúd moču v močových cestách a transport tráviacim ústrojenstvom cestou ústa-žalúdok-črevá.
Charakteristika transportných mechanizmov:
1.PASíVNE TRANSPORTNé PROCESY
- netto (čistá, efektívna) difúzia t.j. efektívny a smerovaný transport môže prebiehať len vtedy, ak je látka vo východzom mieste koncentrovanejšia než v oblasti cieľovej, teda ak existuje koncentračný spád.
- vo vzduchu a obecne v plynoch je difúzia relatívne rýchla, v tekutinách je pomalšia a telových tkanivách najpomalšia
- koľko času potrebuje látka k difúzii závisí od difúznej dráhy (transportnej vzdialenosti), od difúznej plochy (výmenná plocha) a od povahy difúznej látky, napr. kyslík difunduje membránou pľúcnych lalôčikov pomalšie ako CO2
- difúzia nie je vhodná na transprt na veľké vzdialenosti. Zatiaľ čo v jednobunkovom organizme (améba) môže difúzia prebiehať dostatočne rýchlo a viac- až mnohobunkových organizmoch sú nutné podporné transportné mechanizmy.
