Najznámejšími zástupcami sú dážďovka zemná a dážďovka hnojová
Rad pijavice (Hirudinea) tvoria druhy so splošteným telom. Telo je z vonkajšej strany druhotne článkované. V prednej časti tela je prísavka, uprostred ktorej je ústny otvor z chitinóznymi čeľusťami. V zadnej časti je tiež prísavka, ale bez otvoru. Črevo vytvára bočné vaky, kde si hromadia potravu. Pijavica lekárska : najznámejšia pijavica, cicia krv teplokrvným živočíchom. Aby sa krv nezrážala, vpúšťa do rany hostiteľa látku zabraňujúcu zrážaniu – hirudín. Hirudín sa používa ako prísada do krvných konzerv. Na chrbte má žlté alebo oranžové pozdĺžne pásiky. Pijavica konská : sa živí vodnými červami,
Pijavička rybia : cudzopasí na žiabroch rýb
Pijavica veľká: sa vyskytuje najčastejšie. Je tmavozelená. krv necicia, ale živí sa dravo drobnými živočíchmi (červy, ulitníky) a môžeme ju nájsť aj mimo vody. Chobotnatka rybia : vyciciava krv rybám. V prehriatych vodách rybníkov sa môže aj premnožiť a prenáša aj niektoré škodlivé prvoky.


2.TRIEDA : PIJAVICE - HIRUDINAE
Pijavice poznáme ľahko podľa dvoch okrúhlych prísaviek: jedna menšia - na prednom konci tela a druhá väčšia - na zadnom konci. Predná prísavka má uprostred ústny otvor, ktorý vedie do tráviacej trubice ovešanej lalokovitými príveskami, kde môže živočích nazhromaždiť značnú zásobu potravy na dni potreby. Na tele, najčastejšie sploštenom, nenájdeme ani tykadlové výbežky, ani na nožnej komolke. Opasok je menej nápadný ako napr. u dážďoviek.
Pijavice sú obojetnici ako máloštetinavce, od ktorých ich odvodzujeme. Rozdiely v ich stavbe si vysvetľujeme parazitickým a dravým spôsobom života. Rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré znáša pohromade a väčšinou ich chránia obalom podobným kokónu. Z vajíčok sa liahnu mláďaťa podobne dospelým pijaviciam.
Pijavice žijú v sladkej i slanej vode, vo vlhkej zemi a v teplých krajinách dokonca i na stromoch a na kroch vlhkých pralesov. Spúšťajú sa na zver i na človeka, ktorý sa prediera húštinami a hneď sa prisávajú a začínajú piť krv. Pijavice, ktoré žijú v Čechách, nie sú však(okrem dvoch vzácnejších druhov) pre človeka nebezpečné. Na južnom Slovensku by sme mohli nájsť pijavicu lekársku, ktorá je schopná prehryznúť i ľudskú kožu a sať krv.

Chobotnatka plochá(Glossosiphonia complanata)

Patrí spolu s nasledujúcim druhom do skupiny chobotnatok, ktoré vedia vysunúť hltan z úst ako chobot a majú ešte pôvodný systém krvných ciev. Chobotnatka plochá sa vyskytuje bežne v stojatých vodách a v pomaly tečúcich vodách. Spoznáme ju ľahko podľa toho, že pri zložení z podkladu sa zvinie do špirály.