Živí sa rôznymi drobnými živočíchmi.

Chobotnatka rybia(Piscicola geometra)

Cudzopasí na povrchu i na žiabroch rýb, ale pretože vie plávať, ulovíme ju často i vo voľnej vode. Rozoznáme ju ľahko od ostatných pijavíc podľa štíhleho tela, od ktorého sa ostro odlišujú obe prísavky. Je tiež pevnejšia a tvrdšia , nie tak slizká a jej telo je pekne pokreslené. Chobotnatka rybia je veľkým škodcom na hospodárskych rybníkoch hlavne preto, že prenáša nebezpečné rybie choroby

Pijavica konská (Haemopis sanguisuga)

Patrí do skupiny vlastných pijavíc (Gnathobdellae), ktoré majú v ústach 3 chitínové čeľuste v podobe guľatých ozubených nožíkov. Pijavice konské sú nápadné svojou veľkosťou( až 10cm), ale človek sa ich báť nemusí. Ich čeľuste nemôžu ľudskú kožu prehryznúť a už vôbec kožu koňa. Ich latinské meno, ktoré znamená „ krv pijúce“ nezodpovedá skutočnosti. Pijavica konská žerie rôzne červy a menšie živočíchy, ktoré si hľadá v bahne a prehĺta ich.

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)

Je z rozprávania a z literatúry najznámejšia zo všetkých pijavíc. Dosahuje dĺžky obvykle asi 10 až 15 cm a je na chrbte na čiernozelenom podklade červenožlto alebo hnedo pozdĺžne prúžkovaná a čierne škvrnitá, takže pôsobí dosť pestrým dojmom. Táto pijavica sa živí výhradne krvou a kedysi bola veľmi využívaná v medicíne. Spotreba pijavíc bola obrovská. Každý lekárnik ju mával na sklade pre lekára, pre „ránhojiča“ i pre domácu potrebu. Ale najviac ich spotrebovali zamestnanci kúpeľov vo verejných kúpeľoch. Pijavice nasadzovali pod menom „banky“ proti rôznym chorobám. Podľa odhadu z roku 1846 bolo napr. vo Francúzku v jednom roku spotrebovaných asi 20 až 30 miliónov pijavíc. Prirodzené nálezištia nemohli však stačiť tak enormnému dopytu. Pijavice boli preto umelo pestované vo zvláštnych rybníkoch, a keď dosiahli požadovanú veľkosť(8-10cm), boli posielané do sveta. K nám boli dovážané hlavne z Maďarska. Hladná pijavica lekárska po priložení na ľudskú kožu sa skoro okamžité prisaje. Keď prehryzne pokožku svojimi jemnými pílovitými čeľusťami, vypúšťa zo zvláštnych žliaz sliny obsahujúce hirudin, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi, takže pijavica môže pohodlne sať a rýchlo sa plní. Jej odstránenie v ktorúkoľvek dobu nerobí problémy. Stačí jej posoliť „hlavičku“ a pustí sa sama. Niektorí zamestnanci kúpeľov vraj vedeli napitú pijavicu opatrne vymačkať, takže bola hneď zase k dispozícii. Čakať kým vyhladne sama by trvalo moc dlho. Raz napitá pijavica vydrží totiž až 15 mesiacov hladovať.
Všetko toto počínanie sa nám zdá ako starodávna povera.