Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Choroba šialených kráv (BSE)

CHOROBA ŠIALENÝCH KRÁV

Prvé prejavy tejto choroby , ktorú nazvali Klusavka sa objavili v 18.st. v Anglicku na ovciach. Postupom času sa Klusavka objavila na kozách a kravách.

Ako sa to všetko začalo
Aby kravy lepšie dojili, začali im pridávať do potravy výživnú mäsovo – kostnú múčku. Tá sa vyrába z odpadu ako črevá , hlavy, kosti, miazgové uzliny .. To všetko sa premelie a tepelne spracuje na konečný produkt – múčku. Neskôr sa táto technológia zmenila tak, že znížili teplotu a používanie činidiel rozpúšťajúcich tuky. Tým sa nezničil prión a dostal sa do tela zdravého dobytka.

Šírenie BSE
(bovine spongiform encefalopathy - hovädzia špongiovitá encefalopatia)

Prión je nízko molekulová bielkovina, bez DNA, ktorá nie je rozpustná, odoláva štiepaniu enzýmami a hromadí sa v centrálnej nervovej sústave. Zostáva zablokovaná v nervových bunkách, zapríčiňuje ich poškodenie a neskôr odumretie. Čiže prión je infekčným činiteľom BSE. Prión, čiže patologická priónová bielkovina, vzniká premenou normálnej priónovej bielkoviny, ktorá sa vyskytuje u každého človeka v bunkovej blane a pravdepodobne sa zúčastňuje na regulácii mozočku a spánku. Je rozpustná, enzýmy ju štiepia, priebežne sa odbúrava, preto sa v centrálnej nervovej sústave nehromadí. Proteíny sú základom DNA, ktoré vnášajú do orgánov informácie o tom, ako sa máme správať.
Normálny priónový proteín a patologický priónový proteín - prión majú rovnaké zloženie a poradie aminokyselín, rozdiel je iba v ich priestorovom usporiadaní. Prión je zvinutý do tvaru slimáka Premena normálnych proteínov na infekčné je reťazová reakcia. Vedci sa domnievajú, že práve spôsob, akým je prión skrútený, hrá dôležitú rolu v tom, ako pôsobí v ľudskom tele. Po tom, ako sa prióny dostanú do žalúdka, putujú až do buniek mozgu a začínajú svoju ničivú činnosť. Ostatné proteíny sa silou priónu menia do tvaru slimáka, čo sa už nedá zastaviť. Najprv pomaly a neskôr s narastajúcou rýchlosťou menia zložitú štruktúru mozgu na špongiovitú neužitočnú hmotu.

Prejavy
Choroba sa začína so zmenou správania sa zvierat a po celý čas prebieha bez horúčky. Zvieratá sú nepokojné, bojácne a ťažko ovládateľné. Precitlivelo reaguje na dotyk, svetlo a zvuk, bránia sa nasadzovaniu dojacieho zariadenia. Stav sa pomaly zhoršuje. Po čase nastanú pohybové ťažkosti. Choré zvieratá dokážu z ľahu iba ťažko vstať, končatiny sa pri pohybe rozchádzajú.

Tvorba mlieka sa znižuje, zvieratá postupne chudnú, aj keď nebadať vyslovené nechutenstvo. V konečnom štádiu nedokážu zvieratá vôbec vstať a pozorovať u nich kŕče. Choroba má zdĺhavý priebeh, trvá 1 až 8 mesiacov a končí vždy smrťou.

Inkubačná doba BSE pri infekcii vo veku do 6 mesiacov je 4 – 5 rokov. U človeka je inkubačná doba 10 – 40 rokov. Je takmer nemožné povedať kedy sa človek nakazí. S určitosťou sa nedá povedať, že táto choroba nie je dedičná, pretože z 240 príbuzných ochoreli na BSE 2. V liečbe sa zatiaľ nedosiahli žiadne pokroky čiže príznaky sa len zmierňujú. Definitívna diagnóza sa stanoví až po pacientovej smrti. U 60% pacientov je v mozgovomiechovom moku prítomná bielkovina 14-3-3.

Histologické zmeny
V niektorých častiach mozgu v sivej hmote predĺženej miechy sa nachádzajú malé okrúhle dutiny v symetrickom usporiadaní a odraz týchto miest je špongiovite pórovitý. V cytoplazme neurónov sa nachádzajú veľké vakuoly. Niektoré nervové bunky sú odumreté. Histologický nález ja veľmi podobný pri CJD. Ako sa môžeme nakaziť
Na výrobu niektorých liekov sa používal rastlinný hormón z mozgu zvieraťa, pri výrobe kozmetiky sa používa živočíšny kolagén, prenos z človeka na človeka sa potvrdil pri transplantáciách očnej rohovky a pri transfúzii krvi. Ďalej sa nachádza v želatínových výrobkoch ako lieky či sladkosti. V poľnohospodárstve sa využívali organické hnojivá vyrobené z bitúnkových odpadov.
Opatrenia: Netreba jesť mozog, miechu či vnútornosti dobytka, údeniny a mäsové konzervy. Mali by sme kupovať len mäso, ktoré prešlo rukami veterinárov. Pri pobyte v cudzine sa vyhýbať rizikovým mäsovým výrobkom z mletého mäsa ako párkom, tlačenkám či hamburgerom. Za bezpečnú časť hovädziny sa považuje len čistá svalovina.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk