Choroby hrubého čreva a pečene

CHOROBY HRUBÉHO ČREVA

Úlohou tráviacich ústrojov je prijímať zvonku potravu a spracúvať ju mechanicky a chemicky tak, aby organizmus z nej mohol využiť najvhodnejšie zložky a vylúčiť nepotrebné zvyšky.
Choroby tráviacich ústrojov sú časté a závažné.

DRÁŽDIVÉ HRUBÉ ČREVO- predstavuje funkčnú poruchu čriev, vyvolanú určitým jedlom, prejedaním, telesnou alebo duševnou námahou, vzrušením a pod. Vyznačuje sa záchvatmi črevnej koliky a nutkavých stolíc. Trvalejším príznakom je škŕkanie a prelievanie v črevách, pocit nafúknutia, nadmerná plynatosť a bolesť v bruchu. Zvýšené črevné kvasenie vzniká tým, že nestrávené cukry sa dostanú do vzdialenejších častí čreva ako obvykle a tam sa účinkom kvasných mikróbov skvasia. Pritom vznikajú organické kyseliny, ktoré dráždia sliznicu, zvýšená tvorba CO2 zapríčiňuje plynatosť čriev. Časté sú aj bolesti v oblasti slepého čreva. ZVÝŠENÁ HNILOBA je podporovaná prekrmovaním mäsa, nedostatočné požuvanie potravy, niektoré chirurgické zásahy na žalúdku a nedostatok štiav podžalúdkovej žľazy.
V podstate ide o poruchu trávenia bielkovín, kt. nestrávené prenikajú do vzdialenejších partií čreva, kde sa urýchlia črevné hnilobné pochody. Liečba - pri zvýšenom črevnom kvasení sa zameriava na diétne opatrenia. Obmedzí sa prívod cukrov a uprednostňujú sa ľahko stráviteľné bielkoviny ( tvaroh, smotanový syr, vajíčka a jemné mäso).
- pri zvýšenej hnilobe sa prejde na sacharidovú stravu ( múčne jedlá, ovocné šťavy, mlieko, ryža) a zníži sa príjem bielkovín
No v obidvoch prípadoch možno účinne zasiahnuť liekmi s protibakteriálnym účinkom
( sulfónamidy).

VREDOVÝ ZÁPAL HRUBÉHO ČREVA – Je to zdĺhavé ochorenie s tendenciou rodinného výskytu. Pri jej vzniku má nesporne dôležitú úlohu porucha vyššej nervovej činnosti, pretože osoby, postihnuté touto chorobou sú precitlivené a jemné. Ochorenie sa začína prekrvením a opuchom sliznice konečníka a hrubého čreva. Sliznica sa tým stáva krehkou a ľahko krváca. Niekedy sa pridruží aj infekcia, alergia, ale aj tvorba protilátok pôsobiacich proti vlastnej sliznici hrubého čreva, čo vyústi do tvorby hnisavých vredov, ktoré preniknú niekedy do takej hĺbky, že prederavia črevnú stenu a vznikne zápal podbrušnice.
V ľahšej forme choroba postihne len konečník no pri ťažších typoch je postihnuté hrubé črevo po konečník. Stolica tu býva premiešaná krvou. Po jedle sa prejavujú kolikovité bolesti. Chorí trpí nechuťou do jedla a vyvinie sa uňho málokrvnosť.

Liečba – Upravenie životosprávy v prospech psychického pokoja. Podávanie upokojujúcich liečiv. Nevyhnutná je diéta, bohatá na bielkoviny a teplé prostredie. Podávanie tekutín ( okrem mlieka). Samozrejme zaberajú lieky a vhodné sú aj hormóny nadobličiek. Vážnejšie komplikácie sa riešia chirurgicky.

ZÁPAL ČERVOVITÉHO PRÍVESKU SLEPÉHO ČREVA- časté najmä do 30.roku.
Je vyvolané mikróbmi, ktoré sa do prívesku dostali buď z čreva, alebo krvnou cestou. Začína sa bolesťou v pravom podbruší, pričom sa bolesť zvýrazňuje pri nadýchnutí. Chorý ma pocit malátnosti, teplota nebýva vysoká. Akútna forma si vyžaduje včasnú operáciu, aby sa zabránilo komplikáciám, najmä prederavením prívesku, čo znamená vždy ohrozenie života.
Menej prudké sa liečia prikladaním ľadu na brucho, podávaním antibiotík a diéty. Zdĺhavý zápal sa a po diétnej chybe sa lieči chirurgicky.
ČREVNÁ NEPRIECHODNOSŤ – Porucha vzniká upchatím čreva ( cudzie teleso, parazity, žlčový kameň) alebo stlačením čreva( nádorom), alebo priškrtením čreva, alebo jeho zauzlením. Pri tejto chorobe črevo väčšinou ochrnie. Príznakmi sú bolesti kŕčovitého charakteru. Vracanie a nevoľnosť sa prejavia tým skôr čím je vyššie uložená prekážka. Mechanická prekážka sa odstraňuje chirurgicky. CHOROBY PEČENE
Žltačka- Telesné tkanivá zožltnú od žlčového farbiva. Žltačka sama o sebe nie je chorobou, iba príznakom niektorých ochorení. Najčastejšie sa vyskytuje pri chorobách pečene ale niekedy sú jej príčinou určité druhy krvných ochorení pri úplne zdravej pečeni. Podstatou žltačky je zvýšené množstvo žlčového farbila bilirubínu v krvnej plazme. Toto farbivo sa potom ukladá do všetkých tkanív v tele okrem mozgu. Žlté zafarbenie sa najlepšie pozoruje na očnom bielku a koži, pričom môže mať citrónový červený, zelený, prípadne tmavohnedý odtieň, čo závisí od intenzity žltačky.
Rozmnožovanie žlčového farbiva v krvi vzniká z troch príčin a preto sa rozpoznávajú tri druhy žltačiek:
l/ žltačka z poškodenia pečene – choré pečeňové bunky nie sú schopné zachytiť ani normálne
množstvo bilirubínu v krvi a vylúčiť ho do žlče a tak sa hromadí v krvnej plazme a vznikne
žltačka, ktorá má červený odtieň. Bilirubín sa do krvi dostáva v malom množstve no pri
prechode z krvi do moču je ho veľa a tak nadobúda farbu čierneho piva. Tento typ žltačky
je najčastejší a spôsobuje ho zápal pečene a občas niektoré choroby organizmu.

2/ Žltačka z upchatia žlčových ciest – vzniká vtedy, keď žlč nemôže odtekať do čreva, čo je
spôsobené upchatím žlčových ciest.

Toto upchatie najčastejšie spôsobuje žlčový kameň,
alebo rakovinový nádor. Žltačka má zelený nádych, pri dlhšom trvaní tmavohnedý.

3/ Žltačka zo zvýšeného rozpadu červených krviniek – býva zriedkavejšia, červené krvinky
uvoľňujú viac krvného farbiva, z ktorého sa potom vytvára aj viac žlčového farbiva. Bilirubín sa potom hromadí v krvi, pretože pečeň aj keď je úplné zdravá nestačí previesť
z krvi do žlče také množstvo bilirubínu. Chorý má svetložltú pokožku. Je to kombinácia
žltačky a málokrvnosti. Rozpad červených krviniek nastáva pri infekčných chorobách.

Zlyhanie pečene. ide o zhoršenie pečeňovej činnosti. Zlyhanie pečene môže spôsobiť každé poškodenie pečeňových buniek: napr.: pečeňová cirhóza, prudký zápal pečene, otravy hubami a niektorými chemickými látkami. Niekedy toto zlyhanie môže vyústiť až do bezvedomia – pečeňová kóma. Symptómy – úpadok síl, nechuť do jedla, chudnutie. V pokročilých stavoch sa objavia aj opuchy, zvýšená telesná teplota, hormonálne zmeny, zmeny ochlpenia. Liečebný postup sa zameriava na uľavenie pečene, najlepšie uľavenie na posteli s diétou. Podáva sa dostatok vitamínov a tekutín. Črevo treba vyčistiť od mikróbov produkujúcich toxíny antibiotikami.

Cirhóza pečene - častá a zdĺhavá choroba. Postupne zanikajú pečeňové bunky, pečeň vždy stvrdne, niekedy sa zväčší, inokedy scvrkne.
Cirhózu vyvolávajú tieto príčiny:
a/ alkohol, zlá životospráva alkoholika, predovšetkým nedostatočná výživa a nedostatočné
zloženie stravy ,
b/ vírusové hepatitídy prebiehajúce so žltačkou , alebo bez žltačky,
c/ choroby žlčníka a žlčových ciest ,
d/ po otravách chemikáliami toxickými pre pečeň – trinitrotoulén , muchotrávka zelená, alebo
niektoré lieky.
Choroba prebieha bez ťažkostí a nezriedka sa odhalí len náhodne. Pri väčšom poškodení sa sťaží prietok krvi brušnej oblasti cez pečeň. Krv si tak hľadá iné cesty, aby sa dostala do srdca, pričom vznikajú žilové rozšírenia, ktoré najčastejšie vznikajú v dolnej časti pažeráka, prípadne v okolí pupka , preplnené žily spôsobujú tráviace ťažkosti, grganie, nafúknutie, nastáva pečeňové zlyhanie, chudnutie, žltačka, horúčka a opuchy, v pokročilých prípadoch vzniká kóma. Cirhóza pečene je veľmi vážna choroba, preto pri prekonaní infekčnej žltačky treba dbať na dôsledné doliečenie. Zvyšok populácie by mal dbať na účelové zloženie stravy, aby potrebné živiny, vitamíny boli zastúpené v potrebnom množstve.
Liečba – dieta obsahujúca veľa bielkovín, cukrov, čerstvej zeleniny, ovocia, obmedzujúca tuky. Je absolútne zakázaný alkohol.

Rakovina pečene – najčastejšie sa vyvinie z pečeňovej cirhózy. Liečba je zatiaľ málo účinná. Postihnutá časť pečene sa odstraňuje chirurgický. Metastázy – druhotné rakovinové ložiská majú pri liečbe rovnaké postupy, ako pri liečbe rakoviny pečene.