Medzi týmito dvoma fázami sú ešte dve fázy, kedy neprebieha replikácia DNA. Sú to fázy G1 (postmitotická) a G2 (predmitotická).(Označenie G – fáza pochádza z angl. gap phase – prerušenie.)
Časové trvanie všetkých fáz sa označuje ako dĺžka trvania bunk. cyklu a lebo ako generačná doba bunky.

G1 – fáza
G1 – fáza začína v momente, keď sa po rozdelení materskej bunky stane dcérska bunka sústavou schopnou samostatnej existencie a končí začiatkom replikácie jadernej DNA, tj. S – fázou. V časovom trvaní je v táto fáza je najvariabilnejšou fázou. U živočíšnych buniek je to väčšinou 30 – 40% časového trvania celého bunkového cyklu.
Intenzívne v nej prebiehajú syntetické procesy. Zväčšuje sa počet bunkových štruktúr (ribozómy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum), čiže bunka rastie. V tejto fáze leží aj hlavný kontrolný uzol celého bunkového cyklu. Má regulačnú funkciu, za nepriaznivých podmienok sa zastavuje G1 – fáza a tým aj celý bunkový cyklus.

S – fáza
S – fáza je vlastne časová etapa bunkového cyklu, kedy prebieha replikácia ( zdvojnásobovanie) jadernej DNA. Trvanie tejto fázy je u rôznych bunkách rôzne. V cykle živočíchov tvorí asi 30 – 50%. Výsledkom replikácie je dvojnásobné množstvo DNA a jadre. Každý chromozóm je vlastne spojený, obe nové chromozómy (v tomto štádiu označované ako chromatidy) sú spojené v mieste centroméry. V tejto fáze neprebieha len replikácia DNA, ale pokračuje syntéza proteínov a RNA približne ako v G1 – fáze. Syntéza jadrových proteínov je však iba v S – fáze.

G2 – fáza
G2 – fáza končí začiatkom mitózy. Jej dĺžka je relatívne krátka. Pokračuje tu rast bunky podmienený intenzívnou syntézou proteínov a RNA a tvorbou bunkových štruktúr. V tejto fáze sa nachádza druhý zo základných kontrolných uzlov bunkového cyklu, ktorý rozhoduje o tom, či bunka do mitózy skutočne vstúpi.

M – fáza
M – fáza je poslednou etapou bunkového cyklu. Je zakončená vlastným rozdelením bunky, tj. cytokinézou. Je pomerne krátka 5 – 10% cyklu. Táto fáza má štyri štádia (fázy): profáza, metafáza, anafáza a telofáza. Vplyv vonkajších podmienok na bunkový cyklus:

Vonkajšie podmienky môžu bunkový cyklus ovplyvniť kvantitatívne alebo kvalitatívne.

a)kvantitatívne
Nižšia alebo vyššia teplota prostredia sa prejaví v dĺžke trvania cyklu, bunky sa elia pomalšie. Podobne sa prejaví aj nedostatok živín v prostredí, svetlo a podobné faktory.


b)kvalitatívne
Ak dojde k náhlemu nedostatku niektorej zo živín v prostredí, okamžite sa bunkový cyklus zastaví v tom štádiu, v ktorom sa práve nachádza.