A naopak, podaním podobnej, ale nemetabolizovateľnej látky sa dá zabrániť normálnemu metabolizmu, a teda i vzniku látok, ktorých syntéze sa treba vyhnúť. Dnes sa celé odvetvie farmaceutického priemyslu podrobne zaoberá týmito otázkami a liečebná paleta sa stále zdokonaľuje. Aj keď výsledky zďaleka nie sú uspokojivé, už doterajšie výsledky umožňujú významne predĺžiť pacientov život a je veľmi pravdepodobné, že práve z tejto oblasti výskumu sa vyvinú prostriedky na liečbu nádorových ochorení.
Vývoj nových liekov sa po druhej svetovej vojne nesmierne urýchlil. Pacienti dostávajú čoraz účinnejšie a menej škodlivé lieky. Priemerná životnosť jedného lieku je 5 - 10 rokov. Potom vzniká veľká pravdepodobnosť, že sa objaví iný, lepší liek, ktorý ho z použitia vytlačí. Pri vývoji nových liekov dnes nemajú hlavné slovo chemici, ktorí látky syntetizujú, ale farmakológovia, ktorí ich skúšajú na zvieratách, a najmä klinickí farmakológovia, ktorí veľmi obozretne a pod prísnou kontrolou sledujú účinok nových liekov na človeku.

Liek v organizme
Veľmi dôležité odvetvie, ktoré sleduje pôsobenie lieku v organizme, vyhodnocuje spôsob liečby a určuje jej taktiku. Väčšina liekov podávaných ústami sa dostáva do žalúdka i do čreva a tam sa v s t r e b á v a. Ak sa liek nevstrebáva, alebo ak sa v žalúdku či v čreve rozkladá, musí sa podávať injekčne. Keď chceme zaviesť liek do praxe, treba zistiť, či sa vstrebáva a ako rýchlo, či dráždi tráviace ústroje apod. To však znamená stanoviť hladinu lieku v krvi. Obvyklým postupom je opäť chemická analýza.
Liek, ktorý sa vstrebal, v organizme nezotrváva, ale musí sa z neho v y l ú č i ť. Odísť môže so stolicou, čo je menej častý spôsob, pretože zväčša sa vylučuje obličkami do moču. V moči ho nachádzame často nezmenený, ale organizmus, aby urýchlil jeho vylučovanie alebo skrátil čas jeho účinku, ho často predtým pozmení. Pri hodnotení lieku a jeho účinku teda treba poznať, ako rýchlo sa z organizmu odstráni a ako pozmenený sa do moču vylučuje. Na základe týchto vlastností sa môže hodnotiť jeho pohyb v organizme, určiť taktika liečby, často s podávania lieku apod. Navyše je dôležité vedieť, či porucha pečene a obličiek neovplyvní jeho odstraňovanie z organizmu. Ak áno, potom pri chorobách týchto orgánov sa musia dávky lieku upravovať. Ide o veľmi dôležité otázky, ktoré si treba ozrejmiť predtým, než sa prostriedok použije v bežnej liečbe.