Vývoj liečiv
Už stará medicína pochopila, že netreba použiť celú rastlinu. Pripravovali sa extrakty, čaje, odvary, nálevy, do ktorých sa koncentrovali žiadané látky, a na druhej strane sa zbavovali zbytočných alebo škodlivých prímesí, ktoré sa v rastlinách nachádzali. Táto technika bola primitívna, no často úspešná. Lež súbežne s rozvojom chémie a jej izolačnej techniky sa rozvíjala aj i z o l a č n á t e c h n i k a l i e č i v, takže sa získavali čoraz čistejšie produkty a čisté látky. Primitívne kmene rozpoznali, že v rastlinách Strophantus combé a Strophantus gratus sa nachádza látka, ktorá zastavuje činnosť srdca. Túto látku izolovali a používali ju ako šípový jed. Po preštudovaní vlastnosti jedu sa vysvetlil mechanizmus jeho účinku, látka sa izolovala v čistom stave a používa sa v nízkych dávkach ako jeden z najúčinnejších liekov podporujúcich činnosť srdca. Starí Indovia si všimli, že koreň rastliny Rauwolfia serpentina otupuje pocit hladu a upokojuje. Používali ho na prekonanie obdobia hladu a kedysi sa používal pri protestných hladovkách. Keď sa ukázalo, že pri jeho používaní klesá tlak krvi, moderný farmaceutický priemysel sa začal o rastlinu zaujímať a začal pripravovať najprv nečisté extrakty. Keď sa v liečbe pacientov osvedčili, rýchlo sa izolovala účinná látka.
Krédo modernej farmakológie je zabezpečiť na liečebné použitie č i s t ú l á t k u. Toto bol a stále je úsek, v ktorom chémia poskytuje farmaceutickému priemyslu moderné izolačné postupy. Jej význam pretrváva aj teraz, keď sa pripravujú a prečisťujú rozličné antibiotiká a biologické produkty, ale aj syntetické produkty vyrobené v laboratóriách.
Rozvojom syntetickej chémie, najmä organickej, vznikli nové možnosti pre farmakológiu. Ukázalo sa, že mnohé z liečiv, ktoré sa veľmi komplikovane izolovali, možno pripraviť čistejšie, no predovšetkým lacnejšie ako izolované látky (napr. vitamíny). Navyše sa ukázalo aj to, že zmenou štruktúry účinných látok sa nepriaznivé účinky mohli zmenšovať, ba až odstrániť, kým priaznivé účinky sa mohli stupňovať. dnes máme už rad umelých látok (napr. syntetických hormónov), ktoré sú podstatne účinnejšie ako ich prirodzené podoby. Vyvinuli sa chemoterapeutiká, ktoré ničia mikróby a nepoškodzujú pri tom organizmus.
Poznaním príčiny mnohých chorôb poznávame aj to, ktorá látka v organizme chýba, takže ju niekedy vieme nahradiť syntetickým prípravkom alebo látkou s príbuznými či podobnými účinkami.