Systematické triedenie liekov možno robiť podľa toho, na ktorú funkciu, prípadne na ktorý orgán pôsobí liek najvýraznejšie, čiže kde je ťažisko jeho liečebného účinku.
Lieky môžu účinkovať m i e s t n e, výlučne v oblasti, kde sa aplikovali, no ak sa ich účinok rozvíja až po vstrebaní, pôsobia c e l k o v e. Účinok lieku môže byť p r i a m y, keď dokázateľne pôsobí na tkanivo, ktoré na jeho prítomnosť odpovedá zmenou činnosti príslušnej funkcie, alebo n e p r i a m y, keď výsledná zmena vzniká prostredníctvom iného, obyčajne funkčne vyššieho orgánu, na ktoré liečivo pôsobí. Z liečebnej stránky sa pri liekoch rozoznávajú účinky h l a v n é a v e d ľ a j š i e, pričom hlavné sa ešte delia na základné a pomocné. Vedľajšie účinky môžu byť relatívne nežiadúce a absolútne nežiadúce. Medzi absolútne nežiadúcimi je neznášanlivosť a jedovatosť. Hlavné a vedľajšie účinky liečiv treba posudzovať vždy s ohľadom na situáciu a vo vzájomnej dialektickej súvislosti s indikáciou. Lekár musí vychádzať z predpokladu, že všetky liečivá majú vedľajšie účinky a všetky lieky sú vo väčších ako terapeutických dávkach vlastne jedovaté. Pri posúdení ich hodnoty je potom dôležité, ako často, do akej miery a v akej forme sa prejavujú vedľajšie účinky vzhľadom na terapeutickú účinnosť a na závažnosť liečenej choroby. Rozsah hlavných a vedľajších účinkov, a najmä ich vzájomný pomer určuje vhodnosť lieku pri určitom ochorení. Všetky tendencie pri výskume nových liečiv smerujú k tomu, aby liečivá mali čo najmenšie toxické pôsobenie.
Liečivá môžu vyvolať aj otravu (akútnu alebo chronickú), ktorá vzniká po vysokých alebo dlhšie podávaných dávkach a ktorá sa dá zvyčajne vyvolať z vystupňovaných hlavných a vedľajších účinkov. Hlavné i vedľajšie účinky môžu byť buď okamžité, alebo oneskorené; v tejto súvislosti sa hovorí o latencii, t. j. o čase, ktorý uplynie od podania lieku o začiatok liečebného účinku. Čas latencie sa dá niekedy rátať na minúty, inokedy na hodiny, ba i dni a týždne. Je to dosť relatívny pojem, lebo i krátka latencia môže byť v niektorých prípadoch pridlhá.

Dávky liekov
Dávka je množstvo lieku, ktorý sa podá chorému. Od nej závisí účinok lieku. Lekár podľa účinku rozlišuje terapeutickú, toxickú a smrteľnú dávku.
T e r a p e u t i c k á d á v k a môže byť prahová, stredná alebo maximálna. Dávky sú stanovené na základe klinických skúseností a prakticky pri každom lieku sú iné. Maximálna dávka predstavuje také množstvo liečiva, ktoré zvyčajne nevyvoláva ešte príznaky otravy; v závažných prípadoch ju možno prekročiť.
T o x i c k á d á v k a vyvoláva už zreteľné príznaky otravy. S m r t e ľ n á d á v k a môže byť prahová, stredná alebo maximálna (minimálna je smrteľná iba v niektorých prípadoch, maximálna vo všetkých).