Stredná smrteľná dávka sa určuje pokusne a označuje sa ako LD , čo predstavuje dávku, ktorá za 24 hodín usmrtí 50 % pokusných zvierat. Dávky sa ďalej rozlišujú podľa podávaného množstva:
- jednotlivá dávka
- denná dávka
- dávka na celú liečbu
- plná dávka - liečivo sa podá v jednej dávke
- nárazová dávka (osobitná modifikácia plnej dávky slúžiaca na rýchle dosiahnutie vysokej koncentrácie liečiva v organizme, teda maximálnej účinnosti)
- nasycovacia dávka - po nej nastáva optimálne nasýtenie organizmu liečivom
- udržovacia dávka - po nasýtení organizmu liečivom udržuje jeho hladinu na stálej výške
- zmenšená dávka - podávajú sa menšie množstvá, ale tak často, aby sa za deň dosiahla stanovená denná dávka

Látková premena a vylučovanie liekov
Len čo sa liek vstrebe, rozdelí sa do rozličných tkanív nerovnomerne podľa svojej afinity, ktorá môže závisieť od rozpustnosti látky v tuku alebo vo vode, od priepustnosti bunkových blán tkanív a od zásobovania orgánu krvou. Schopnosť niektorých liečiv prenikať priamo do určitých orgánov a tkanív niekedy vyplýva z ich fyzikálno-chemických vlastností. Lieky obiehajú a účinkujú v organizme buď nezmenené, alebo sa organizmom pozmeňujú. Látková premena ovplyvňuje účinok väčšiny liekov. Rozkladom sa môže účinok lieku nielen oslabiť, ale až celkom zrušiť, prípadne naopak - rozklad môže jeho účinky podmieňovať. Celkom osobitnú skupinu tvoria lieky, ktoré sa skoro vôbec nevstrebávajú ani nerozkladajú, a predsa sú účinné. Sú to známe mechanické preháňadlá.
Zloženie liečiva sa môže zmeniť hneď v ústnej dutine, ale predovšetkým v tráviacich ústrojoch, kde naň pôsobia rozličné enzýmy. Najčastejšie sú však zmeny liečiva v pečeni (barbituráty, niektoré hormóny, alkohol...). Od tejto detoxikačnej činnosti pečene závisí potom aj dĺžka účinku liečiva a jeho jedovatosť. Zmeny v liečive vyvoláva i osobitný ochranný systém organizmu, rozmiestnený po celom tele. Tento systém môže vyrobiť protilátky voči niektorým bielkovinovým liečivám, čím sa ich účinok znižuje. No tento systém môže mnohé liečivá aj celkom zneškodniť. Skrátka, liečivá podliehajú v organizme chemickým zmenám spočívajúcim v okysličovaní, redukovaní, neutralizácii, odbúravaní, a opätovnom skladaní a pod.
Z organizmu sa lieky vylučujú buď nezmenené, alebo rozložené, prípadne pozmenené. Najčastejšie sa vylučujú močom. Obličky tu teda zastávajú hlavnú funkciu. Vylučované látky ich môžu aj poškodiť. Vylučovanie obličkami sa dá uľahčiť zvýšeným prívodom tekutín a močopudnými látkami. Inokedy sa v záujme liečby ich vylučovanie spomaľuje látkami pôsobiacimi proti diuréze.