Lieky sa vylučujú i sliznicou tráviacich ústrojov. Vie sa taktiež o vylučovaní ťažkých kovov slinnými žľazami. Veľmi rýchle a účinné je vylučovanie pľúcami, ktorými sa vypudzujú najmä prchavé látky. Zriedkavé nie je ani vylučovanie žlčou, materinským mliekom, potom a kožnými mazmi.
Poznanie spôsobu vylučovania má všeobecný liečivý význam, ale predovšetkým toxikologický dosah.
Nepríjemné komplikácie v liečbe môžu vzniknúť, ak sa liek z organizmu nedostatočne odstraňuje a ak sa hromadí v tkanivách. Opakované, hoci iba malé dávky zapríčiňujú v týchto prípadoch otravy. Kumulácia nastáva vtedy, ak predchádzajúca dávka ešte nedoznela, no účinkom sa už spája s novou dávkou. Hladina lieku v organizme sa tak neustále zvyšuje od prahovej dávky až po škodlivú. Rýchlosť a intenzita samootravy závisí od veľkosti dávok, dĺžky intervalov medzi nimi a od citlivosti organizmu. Kumulácia nie je však vždy záporným javom. Schopnosť hromadiť sa v organizme pomáha dosiahnuť potrebnú optimálnu hladinu lieku v krvi a tkanivách a udržiavať ju potom už len malými dávkami. Účinnosť liekov sa často definuje biologickým polčasom, ktorý udáva, za aký čas sa v organizme zníži hladina podávanej látky na polovicu východiskovej hodnoty. Tento číselný údaj je potom základom usmerneného dávkovania.

V skratke o vnímavosti organizmu na liečivá
Musí sa zdôrazniť, že odpoveď organizmu na liek je súborná, lebo vyplýva zo zložitosti rozličných vzájomných vzťahov. Preto účinok lieku závisí aj od stavu organizmu, od jeho celkového vývoja a dispozície, od výživy a metabolizmu, ale aj od činnosti vyššej nervovej sústavy a od prípadných chorobných zmien.
Odpoveď organizmu na podaný liek býva zväčša v medziach normy a očakávaného liečebného účinku (norgomerická reakcia). Jeho opakom je paradoxná reakcia. Popri tom sa stretávame s reakciami, ktoré vyplývajú zo zníženej vnímavosti voči liekom : je to buď hypergická reakcia, ktorá sa od normergickej líši len znížením účinku, alebo anergická reakcia, pri ktorej sa účinok lieku vôbec neprejaví. Dochádza i k stavom nadmerne zvýšenej vnímavosti voči lieku (hyperergická reakcia); od nich sa však kvalitatívne odlišuje neznášanlivosť voči lieku (alergická reakcia).
Časom sa citlivosť na liečivá mení. Všeobecne možno povedať, že v krajných obdobiach ľudského veku - v detskom a v stareckom - je znášanlivosť nižšia, a preto sa vyžaduje opatrnejšie dávkovanie. Ženy sú na lieky zvyčajnejšie citlivejšie ako muži, takisto i na jedy, a to najmä pri mesačnom krvácaní.