referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Trochu „liekovej" histórie z nášho územia
Dátum pridania: 17.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 433
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Na našom území sa v stredoveku pri príprave liekov používali receptúrne zbierky - antidotáriá a kompendiá, prípadne diela rozličných stredovekých lekárskych škôl budujúcich na tradíciách arabského liečiteľstva z konca 13. st. V 16. st. to bolo Dispensatorium Valerii Cordi, ktoré sa pokladá za najstarší európsky liekopis, a Pharmacopoea Augustana, ktorá vyšla po prvý raz tlačou r. 1564 a mala 30 obnovených vydaní. Je to zbierka predpisov zložených liekov usporiadaných podľa liekovej formy a podľa účinku. Domáce vplyvy a uplatnili v Čechách v 17. st., keď Lekárska fakulta pražskj univerzity na základe štatútov pre jednotnú prípravu liekov vydala r. 1688 zoznamy liečiv, ktoré majú byť vo všetkých lekárňach vždy črstvo pripravené. Vyvrcholením týchto úsilí bolo Dispensatorium medicopharmaceuticum Pragense z r. 1739 a jeho 2. vydanie z r. 1750 pod názvom Dispensatorium pharmaceuticum Pragense renovatum. Ustanovenia obnoveného vydania pražského dispenzatória čoskoro presiahli úradné hranice a riadili sa nimi aj ostatné krajiny českej koruny.
Na Slovensku prebiehal podobný vývoj. V stredoveku sa používali receptúrne zbierky. Keď v 16. st. vyšli tlačou receptúrne zbierky, a to v Norimbergu Cordovo Dispensatorium a v Augsburgu Pharmacopoea, obe sa uplatnili aj na území Slovenska. Začiatkom 17. st. u nás nadobudol prevahu augsburský liekopis s rakúskym dodatkom Appendix Vienensis. Roku 1664 vyšla v Levoči Pharmacopoea nova od bratislavského lekára Jána Dávida Rulanda a r. 1729 zasa viedenské dispenzatórium, ktoré sa spolu s augsburskou Pharmacopoeou stalo používaným liekopisom v niektorých slovenských mestách. Košické antidotárium z r. 1732 obsahovalo liečivá oboch predošlých receptúrnych zbierok. V Trnave sa v zmysle vtedajších lekárnických štatútov r. 1748 stalo úradným liekopisom viedenské dispenzatórium. Treba spomenúť aj Torkosovu Taxa pharmaceutica Posonienis z r. 1745, ktorá bola nielen sadzobníkom, ale i liekopisom, lebo popri cenách liekov obsahovala taktiež inštrukcie pre činnosť lekárnikov pri príprave liekov, ako aj ustanovenia o skladovaní a stabilite liekov.
Ako prvá úradná farmakopea sa na území Slovenska roku 1774 zaviedol rakúsky provinciálny liekopis.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: L. Rosival a kolektív: Zdravoveda. Vydavateľstvo Osveta, Martin 1980
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.