Roku 1812 vyšla Pharmacopea Austrica , ktorá platila na území Slovenska do roku 1872.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa české krajiny riadili rakúskym liekopisom Pharmacopoea Austrica a na Slovensku platil od roku 1872 maďarský rukopis Pharmacopoea Hungarica; jeho tretie vydanie bolo u nás záväzné až do vydania prvého čs. liekopisu z roku 1926. Na území Čiech a Moravy platilo počas 2. svetovej vojny 6. vydanie nemeckého liekopisu z roku 1926 a jeho doplnok z roku 1941.
Na samostatnom čs. liekopise pracovala liekopisná komisia už za ČSR. Je činnosť však prerušila vojna. Prvý čs. liekopis vstúpil do platnosti 1. januára 1948; jeho úradný názov bol Pharmacopoea Bohemoslovenica Editio prima 1947. Hoci k liekopisu v r. 1952 vydali doplnok, prudký rozvoj liečiv a meniaca sa koncepcia si vyžiadali nový liekopis. Ten vstúpil do platnosti 1. januára 1954. Od 1. júla 1970 nadobudol platnosť Československý liekopis, 3. vydanie, ktorý zodpovedal požiadavkám technológie a terapie vo svete. Roku 1980 sa pracovalo na 4. vydaní liekopisu.