Sopky

Ked vybuchla sopka MAUNA LOA na Havaji, vytvorila lavove fontany a ohnivo oziarila nebo.Planeta Zem nas timto spôsobom zoznamila s jednim zo svojich najmohutnejsich zdrojov energie- s vulkanickou cinnostou. Sopka Mauna Loa sa narodila v hlbke oceanu a za miliony rokov, nespocetnymi erupciami vyrastla vo vulkanicku horu, ktora teraz vycnieva vysoko nad hladinou mora.Sopka je vlastne diera v zemi. Touto dierou vytriskuje do vzduchu ohniva zmes plynou, vodnych par, popola a kuskou roztavenych hornin. Ciastocky vulkanickeho popola spadnu k zemi, usadia sa a ztuhnu vo svetle na sivu horninu. Za miliony rokov vytvoria jednotlive vrstvy lavy vulkanicku horu, vacsinou charakteristickeho kozoviteho tvaru s kraterom na vrchole. Vacsina vulkanov vznika pod morskou hladinou. Niektorte sopky su velmi mlade, napriklad vío february 1943 sa narodil novy vulkan v Mexiku. Jedneho dna sa v kukuricnom poli objavila trhlina. O dvadsatstyri hodin neskôr sa otvorila na 25 metrovsiroku priepast, aby odhalila kotol popola a zhavu lavu.Za nedlho sa vytvorila 10 metrov vysoka lavova kôpka. O devat rokov neskôr sopka, nazyvana Paricutin, dosiahla svojej najvyssej vysky 405 metrov. Sopky polozili zaklady niektorym ostrovom. V roku 1963 nahle vybuchla sopka blizsko juzneho pobrezia Irska a vychrlila vysoko stlp vodnych par a dymu. Sopka zacala chrlit aj lavu, ktora vytvorila novy ostrov. Dostal meno Surtsey po norskom bohu ohna. Sopka chrlila lavu po cele tri roky a zvatsila plochu ostrova na dnesnych 1.9 kilometrov stvorcovych. Teplota lavy vytekajucej zo sopky môze dosiahnut az tisic stupnov celzia. Rychlost stekajucej lavy môze presiahnut 165 metrov za seskundu.