Topinambur

Topinambur
Helianthus tuberosus L.

Pôvodnou vlasťou topinamburu bolo Mexiko, potom sa rozšíril do Ameriky, kde bol pestovaný v divých formách prevažne Indiánmi a neskôr bol prevezený do Francúzska, Ruska a do východných oblastí Stredozemného mora.
Topinambur predstavujú hlavne kŕmne typy, menej je vhodný na jedenie pre nízku stráviteľnosť a pri varení vodnatie, vhodný je na výrobu liehu a v ostatnom čase sa z neho vyrábajú diabetické výrobky a pod.
Nadzemná časť je 2-3 m vysoká stonka, husto olistená, zmrzne pri –3 C, je vhodná na šťavnaté objemové krmivo alebo na siláž. Po skosení ľahko regeneruje, pri neskorom zbere drevnatie. Má cca 17 % sušiny, 2,2% N-látok , 2,8% vlákniny. Úroda zelenej hmoty je 40-100t/ha. Celá nadzemná časť je silne chĺpkatá, skrmuje sa s potiažami. Na oddenkoch tvorí hľuzy rôznej veľkosti a tvaru /predĺžený až hruškovitý/ s početnými hrbolkami. Šupka je slabšia ako na zemiakoch a netvorí korkovú vrstvu. Farba hľúz je podľa typu obyčajne biela, žltá alebo červená. Hmotnosť hľúz na rastline je rozdielna, 30-150g. Hľuzy obsahujú 15-25 % sušiny, 13-20% inulínu, fruktózy a glukózy, 1,7% N-látok , 1,0% vlákniny, nemajú škrob. Hľuzy lepšie prezimujú v pôde a odolávajú zmrznutiu až do –30 C, pre vysoký obsah cukru. Drobné hľuzy ponechané v pôde zaburiňujú pole, preto sa neodporúčajú do osevných postupov a ako následná plodina je vhodná včas zberaná miešanka na zeleno pred nasadzovaním hľúz. Úroda hľuz je 15-30 t/ha. Pomer nadzemnej hmoty a hľúz je 2:1. Topinambur botanicky patrí do čeľ. Asteraceae, rodu slnečnica. Rastlina je krátkodenná, kvitne neskoro a semená obyčajne nedozrievajú.
Začiatočný rast topinamburu je pomalý, zrýchlenie rastu je od júna do septembra, keď zelená hmota dosahuje maxima, skorý zber zelenej hmoty býva v júli. Zber nadzemnej hmoty má vplyv na znižovanie úrody hľúz, rast hľúzu trvá do konca vegetačného obdobia. Koreňový systém má bohatý.
Topinambur nie je náročný na teplo, pôdu a predplodinu. Napriek tomu dostatok vlahy a tepla, úrodná pôda majú podstatný vplyv na vysoké úrody. Agrotechnika je podobná ako pri zemiakoch.
Na zelenú hmotu možno použiť vyššiu dávku N do 140 kg/ha a po zbere na zeleno možno prihnojiť 30 kg/ha, na produkciu hľúz sa odporúča 70kg/ha.
Príprava pôdy
Napriek svojej nenáročnosti má rád a aj sa odvďačí za dobre pripravenú alebo hlboko prekyprenú pôdu. Na začiatku pestovania, hlavne viacročného, resp.

trváceho, nemožno vynechať jesennú hlbokú orbu a v niektorých prípadoch (ak je to potrebné) ani na hlboké prekyprenie pôdy. Vytvárame tým predpoklad, aby hlboké korene rastliny lepšie využívali vlhkosť a živiny z pôdy. Nie je citlivý na mŕtve pôdne vrstvy, preto môže byť bez následkov hlboká orba. Ak je nutné sadiť na jar, dbať na to, aby pôda bola uzatvorená bránením a smykovaním. Tým ju uchránime pred vyschnutím. Nevalcuje, lebo topinambur neznáša zavalcovanú pôdu. Hlavne na pôdach náchylných na pukanie a prísušok po silných dažďoch čo najskôr prekypríme alebo prejdeme kotúčových valcom.