Úvod

Témou mojej semestrálnej práce boli spôsoby pripúšťania oviec. Na začiatku som sa zaoberal tým čo predchádza vlastnému pripúšťaniu ako sa uskutočnuje príprava baranov a oviec pred samotným pripúšťaním a čo všetko môže kladne alebo naopak záporne ovplyvniť samotný proces pripúšťania. V ďalšej časti som sa zaoberal vlastnými spôsobmi pripúšťania ich rozdelením a princípom na akom sú založené. Poznáme tieto 4 spôsoby :
1. Individuálne pripúšťanie (pripúšťanie z ruky )
2. Háremové pripúšťanie
3. Skupinové pripúšťanie
4. Voľné pripúšťanie

Ďalej uvádzam biotechnické metódy ako ďalšie z možností, ktoré sa dajú využívať v našich chovoch ale ešte niesu zaužívané. Týmito metódami sú:
1. Inseminácia
2. Prenos embryí

Príprava baranov a oviec na sezónu pripúšťania

Barany

Na insemináciu obdobne ako aj na pripúšťanie sa môžu použiť len zdravé a plemenne hodnotné barany. Podmienkou je vek 12 mesiacov. V prípravnom období asi 6-8 týždňov pred začiatkom inseminácie alebo urodzeného párenia sa denne zvyšujú v kŕmnej dávke koncentrované krmivá a krmivá živočíšneho pôvodu. Na kvalitu ejakulátu veľmi dobre vplýva pasenie ráno neskôr popoludní, prípadne podvečer v dĺžke 4 – 6 hodín denne. Plemenné barany majú byť ustajnené individuálne alebo v malých skupinách. Často sa musia kontrolovať paznechty ktoré je potrebné podľa nutnosti ošetriť. Asi 2 mesiace pred začiatkom pripúšťania barany hrubovlnových a polohrubovlnových plemien treba ostrihať. Plemenné barany musia mať pravidelný režim kŕmenia, ošetrovania , a pripúšťania. Keďže sa pri prirodzenom pripúšťaní nekontroluje kvalita ejakulátu, je treba zvlášť sledovať počet prebiehajúcich sa oviec. Príprava na odber ejakulátu sa uskutočňuje od 25 až po 5 deň pred začiatkom inseminácie. Tým, že sa postupne zvyšuje frekvencia odberu sa pripravujú pohlavné orgány na intenzívnejšiu produkciu. Na začiatku prípravného obdobia je kvalita ejakulátu zlá, alebo horšia čo sa pravidelnými odbermi postupne upravuje. V prípravnom období sa odporúča postupný odber ejakulátu takto : 25, 20, 18 deň jeden skok, 15, - 13 deň dva skoky 11, 9, a 7 deň tri skoky. Od 5 dna sa môže odoberať od baranov ejakulát až 4 x denne. Počas prípravnej fázy sa má od každého barana získať približné 30 ejakulátov. Ovce

Stádo oviec, určené na insemináciu musí byť dokonale zdravé a dôležité je aby sa nevyskytovali ochorenia končatín.

Zo stáda sa potom vyraďujú všetky ovce, u ktorých sa zistia klinické príznaky rôznych ochorení. Plodnosť oviec v dobrom výživnom stave možno zlepšiť prípravou kŕmnej dávky o krmivá, bohaté na energiu a bielkoviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa začnú podávať od tretieho týždňa pred pripúšťaním.

Skúšobné barany

Vonkajšie príznaky ruje oviec sú málo výrazné a môže ich zistiť len skúšobný baran. Na tento účel najlepšie vyhovujú temperamentné mladé barany, ktoré sú v dobrej chovnej kondícii a vo veku od 1,5 do 4 rokov. Pre jedného skúšobného barana sa na detekciu ruje počíta 50 – 60 oviec. Skúšobné barany pre lepšiu orientáciu a vyhlásavanie oviec môžu mať značkovacie prístroje ktorými sa označia rujné ovce. Ako skúšobné barany sa môžu používať barany s vazektómiou s chirurgicky vyvedeným pohlavným údom alebo barany čo sa najčastejšie využíva, so zásterkou. Skúšobné barany sa majú chovať oddelene od ostatného stáda. Odporúča sa ich vymiešať v 1/2 -–1 hodinových intervaloch podľa ich temperamentu a kondície. Ovce v ruji sa v stáde vyhľadávajú najmenej dvakrát denne, najlepšie ráno a večer. Selekcia takýchto oviec nemá trvať dlhšie ako 1 1/2 hodiny. Pri pripúšťaní je potrené určíte rovnomerné zaťaženie barana. Pri 4 skokoch sa musia organizovať dva skoky ráno a dva večer. Pri piatich skokoch je výhodnejšie, ak sú prvé tri skoky ráno a dva večer. Medzi jednotlivými skokmi je však potrebné dodržať určitú časovú prestávku najmenej 1/2 hodiny.

Spôsoby pripúšťania

1. Individuálne pripúšťanie / pripúšťanie z ruky/

Tento spôsob pripúšťania je najvýhodnejší pre stáda v kontrole úžitkovosti /ŠCH , RCH/ i pre všetky racionálne vedené chovy. Umožňuje presnú evidenciu pripúšťacieho plánu zostaveného na základe údajov z kontroly úžitkovosti a dedičnosti resp. Údajov vedených v plemenných v plemenných knihách. V chovoch s individuálnym pripúšťaním možno očakávať najvýznamnejší pokrok v úžitkových parametroch a taktiež genetický zisk. Pri individuálnom pripúšťaní je prehľad o tom , po ktorých baranoch sa ovce častejšie navracajú, s možnosťou rýchlej nápravy v prípade zaradenia do pripúčania barana /ov/ s nízkou oplodňovacou schopnosťou alebo slabou pohlavnou aktivitou. Nevyhnutným predpokladom dobrých výsledkov pri tomto spôsobe pripúšťania je, aby bol baran pri viacerých skokoch v priebehu dňa rovnomerne rovnomerne vyvážený / medzi jednotlivými skokmi treba zabezpečiť aspoň polhodinovú prestávku pri maximálne 5-6 skokoch denne /.

Osvedčilo sa pripúšťanie bahníc 2 x denne , a to prvýkrát 12 a druhých 24 hodín po vyhľadávaní rujnej ovce baranom – hľadačom. Tento spôsob najlepšie zodpovedá priebehu ovulácie po objavení prvých príznakov ruje. Vo viacerých chovoch realizujú 1, pripustenie oviec prideleným plemenným baranom krátko po jej vyhľadaní baranom – hľadačom a 2. Krát za cca 12 hodín. Pri tomto spôsobe pripúšťania výsledky plodnosti bahníc závisia najmä na :
· Optimálnej príprave plemenných baranov na pripúšťanie /primeraný kondičný a zdravotný stav baranov/
· Zabezpečenení optimálneho vyhľadávania rujných oviec baranmi – hľadačmi / skúšobnými baranmi /.
· Zabezpečení individuálneho pripúšťania spoľahlivým a skúseným ošetrovateľským personálom , ktorý ovláda základy reprodukčnej biológie baranov i bahníc.
Táto forma plemenitby spolu s insemináciou a háremovým pripúšťaním by mala byť na Slovensku rozhodujúcou formou plemenitby, a to v chovoch uznaných ale aj špecializovaných plemien oviec.

2. Háremové pripúšťanie

Háremové pripúšťanie možno považovať za relatívne progresívny spôsob pripúšťania ktorý nadobúda na význame najmä v dnešnej dobe pri nedostatku kvalifikovaného ošetrovateľského personálu na jednej strane a dostupnosti technológie pre budovanie oplôtkových areálov na strane druhej. Pri tomto spôsobe pripúšťania sa pre skupinu zámerne vybraných bahníc / ich počet závisí od toho , či sa jedná o bahnice synchronizované/ pridelí iba jeden plemenný baran. Tým sa zabezpečí , že pôvod jahniat je po oboch rodičoch známy , podobne ako v prípade individuálneho pripúšťania. Plemenné barany môžeme hodnotiť podľa potomstva a robiť cieľavedomejšiu plemenársku prácu. Pripúšťanie prebieha buď v oplôtkach na intenzívnych pasienkoch / 1 oplôtok- 1 baran / ale háremové pripúšťanie sa osvedčila pri dodržaní základných chov. Zásad aj v maštaľnom prostredí. Pri dobrej príprave bahníc a baranov na háremové pripúšťanie nemusí toto trvať dlho / stačia 2-3 reprodukčné cykly; do 60 dní/
Pripadnú jalovosť možno následne zistiť diagnostikou gravidity pomocou sonografu a ovce pripustiť / forma úžitkového kríženia /. Háremové pripúšťanie sa využíva u nás a najmä v zahraničí najčastejšie pri chove špecializovaných mäsových a dojných plemien. 3. Skupinové pripúšťanie

S týmto spôsobom pripúšťania sa stretávame iba sporadicky,.

Určité usmernenie plemenárskej práce je v tom, že sa ovce pred pripúšťaním rozdelia podľa ich fenotypu na 2-3 prípadne i viac skupín .Do každej skupiny sa pridelí potrebný počet baranov na pripúšťanie , tak aby pôsobili ako zlepšovatelia a tak korigovali pri potomstve nedostatky v úžitkových a exteriérových vlastnostiach matiek. Pri tomto spôsobe pripúšťania nie je pôvod po otcovi známy a nedá sa zhodnocovať potomstvo po jednotlivých baranoch a na základe toho robiť výber baranov na pripúšťanie v ďalších rokoch. Skupinové pripúšťanie možno využívať iba v úžitkových chovoch. Veľkou nevýhodou tohoto spôsobu pripúšťania je potreba veľmi rýchleho nahradzovania v plemenitbe používaných baranov, tak aby sa predišlo negatívnemu vplyvu príbuzenskej plemenitby.

4. Voľné pripúšťanie

Z hľadiska plemenárskeho a šľachtiteľského možno považovať tento spôsob plemenitby za najmenej efektívny. Plemenitba sa nedá usmerňovať, lebo barany sa voľne púšťajú do stáda. Určitý pokrok v úžitkovosti základného stáda bahníc možno dosiahnuť len cez využívanie baranov s vyššou plemennou hodnotou ako je priemer základného stáda. Tento spôsob sa využíva vo väčšine úžitkových chovov, pritom počas prepúšťacieho obdobia sú spravidla barany počas celého dňa /na pastve/ aj cez noc spolu s pripúšťanými bahnicami, čo sa veľakrát prejaví na ich nedostatočnej kondícii. Pri voľnom pripúšťaní sa barany z plemenárskeho hľadiska nedostatočne využívajú /cca 30 oviec na 1 barana/, napriek tomu sú barany často preťažené. Barany ktoré získajú v hierarchii zostavenej na základe ich sexuálnych a iných prejavov najvyššie postavenie /tzv. ?-indivíduá/ a osemenia najviac oviec, nemusia byť z hľadiska plemenárskeho /ich plemennej hodnoty/ najlepšie. Aby sa vyhlo príbuzenskej plemenitbe, je potrebné plemenné barany po 2 rokoch vymieňať. Relatívne vysoké a stále sa zvyšujúce nákupné ceny plemenných baranov a neustále sa sprísňujúce veterinárne podmienky pri presunoch oviec budú pravdepodobne príčinou toho, že aj v úžitkových chovoch sa postupne od tohoto spôsobu pripúšťania bude ustupovať.

Biotechnické metódy

Inseminácia

Najefektívnejšie plemenárske programy si vyžadujú maximálne využívať v plemenitbe baranov preverených podľa potomstva, ktoré sú produktom zámerného pripárovania rodičov, čo prakticky nie je možné bez využívania inseminácie /AI/. Genetický zisk v populácii oviec môže byť až 50 krát vyšší v prípade, že sú v plemenitbe využívané barany cestou AI v porovnaní s ich využívaním len cestou prirodzeného pripúšťania. Možnosť rozšírenia cenných génov barana do populácie využívaného cestou AI sa zvyšuje 10 –20 krát v porovnaní s prirodzeným pripúšťaním.

Zabezpečenie optimálneho využívania inseminácie si vyžaduje zriaďovanie odchovní plemenných baránkov pochádzajúcich zo zámerného pripúšťania otcov a matiek na ktoré budú naväzovať inseminačné stanice. Širšie využívanie AI oviec v plemenitbe umožňuje podstatne vyššiu intenzitu selekcie, tým že sa rozširuje výberová základňa / s využitím AI možno po jednom baranovi získať niekoľko násobne vyšší počet potomkov – až niekoľko tisíc/. Veľkosť genetického zisku v produkcií mlieka a mäsa v prepočte na bahnicu bude v ďalších rokoch na Slovensku do značnej miery závisieť od využívania AI.
Z hľadiska metódy prípravy inseminovaných dávok a ich aplikácie poznáme dva spôsoby inseminácie :
1- Inseminácia čerstvým /chladením/ semenom
2- Inseminácia hlbokozmrazeným semenom

Metodické postupy odberu spermy, prípravy inseminačných dávok / riadenie , konzervácia / i vlastného spôsobu inseminácie sú odbornej verejnosti viac – menej známe. Napriek tomu je využívanie AI v súčasnosti na SL minimálne. Robia sa však opatrenia na prekonanie tohoto stavu. Pri transcervikálnej metóde inseminácie chladeným semenom bez reinseminácie po predchádzajúcej stimulácii a synchronizácii ruje oviec hormonálnymi prípravkami možno dosiahnuť oplodnenosť v priemere 50 – 60 % / v optimálnych podmienkach aj viac/.
Pri intrauterinnej laparoskopickej inseminácii /inseminačná dávka sa deponuje priamo do rohov maternice – mikrochirurgický zákrok/ možno dosiahnuť po synchronizácii a stimulácii ruje rovnaké výsledky oplodnenosti ako v prvom prípade, za optimálnych podmienok aj podstatne lepšie /až 80 % oplodnenosť/. Rozhodujúcou výhodou transcervikálnej AI čerstvým semenom je jej relatívna nenáročnosť; nevýhodou dosiahnutie veľmi zlých výsledkov pri použití rozmrazených inseminačných dávok /oplodnenosť pod 30 %/, s čím súvisí aj možnosť použitia iba spermy žijúcich baranov. Tento problém možno riešiť využitím laparoskopickej intrauterinnej inseminácie /LLI/ avšak pri vyšších nákladoch na AI jednej bahnice. Pri použití LLI možno získať od jedného barana najvyšší počet potomkov.

Prenos embryí

Táto biotechnologická metóda má opodstatnenie v prípade, že chceme zachrániť resp. Rozšíriť genofond bahníc s vynikajúcou plemennou hodnotou – tzv. donoriek vyznačujúcich sa mimoriadnou plodnosťou, produkciou mlieka a pod. V súčasnosti sú možnosti zakúpenia embryí špecializovaných mäsových a mliekových plemien s vynikajúcou úžitkovosťou v zahraničí, ktoré nie sú na Slovensku k dispozícii. Podľa našich i zahraničných údajov je možné získať od jednej donorky v priemere 6-10 embryí, v mimoriadnom prípade aj viac ako 20 prenosuschopných embryí.

Výsledky plodnosti po embryotransfere /ET/ do značnej miery závisia od precíznej prípravy donoriek /zabezpečenie superovulácie/ a ich pripustenie ale aj od prípravy recipientiek. Plodnosť donoriek po ET môže byť 50-60 %, ba aj viac, a to v prípade, že prenosuschopné embryá sú prenášané bezprostredne po ich výplachu a do recipientiek, ktoré boli v ruji v tom istom čase ako donorky /problém optimálneho zosynchronizovania donoriek a recipientiek/. V súčasnosti sa aj na Slovensku v rámci experimentálnych prác realizuje získavanie a prenos embryí oviec výhradne laparoskopickou technikou.

Príprava oviec na mimosezonne pripúšťanie

Podľa sezónnosti výskytu pohlavného cyklu a trvania Mc Donald (1980) rozlišuje dve skupiny plemien oviec. Medzi sezónne polyestrické zaraďuje plemená , ktorých pohlavná aktivita je významne závislá od sezónnych klimatických vplyvov. Z našich oviec je možné sem zaradiť cigáje a hlavne valašky. Druhú skupinu tvoria tzv. sezónne plemená oviec, ako sú merinové karakulské a perzské čiernostrakaté ovce, ktoré podľa pôvodu sú označované aj ako stredozemné plemená. Ich kontinuálna polyestria sa vysvetľuje miernym podnebím v oblasti Stredozemného mora a chovateľskými podmienkami , ktoré nie sú podnebím nepriaznivo ovplyvňovane.
V súčasných našich podmienkach ovčiarstva je potrebné uvedomiť si a identifikovať determinujúce činitele potreby využitia možností pripúšťania. Spravidla pôjde o niektoré nasledovné determinanty:

1. Pri extenzívnom chove oviec s jedným bahnením za kalendárny rok, keď sa ráta s využitím troch hlavných produktov úžitkovosti: jahňacieho mäsa mlieka či hrudkového syra a vlny, spravidla pre zosúladenie sa zdrojom krmív pre chované ovce. V tzv. merinovej oblasti na juhu SR sa to u starých chovateľov nazýva aj ako zimné pripúšťanie (január – február ) s cieľom bahnenia na strniskovú pašu.
2. Pri tak nízkej plodnosti ako ju zaznamenávame v ostatných 7 rokoch aj v našich podmienkach ako to uvádza tzv., zelená správa: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR 1997 tab. 1, je potrebné možnosti mimosezónneho pripúšťania využiť na zníženie jalovosti chovaných bahníc a jariek. Ide predovšetkým o riešenie problému tzv. organizačnej jalovosti oviec.
3. V podmienkach veľkochovov oviec, najmä z aspektu zavádzania celoročnej turnusovej produkcie jahňacieho mäsa , predpokladá širšie a systematické uplatňovanie racionalizačných opatrení a progresívnych prvkov cieľavedomé ovplyvňovanie rozmnožovacích funkcií v jednotlivých fázach reprodukčného cyklu.

Veľkoprodukcia jatočných jahniat vyžaduje:
- Dosiahnuť väčší počet jahniat od bahnice za rok a to zvýšením plodnosti a zrýchlením plodnosti a zrýchlením reprodukčnej obrátky s frekvenciou bahnenia buď trikrát za dva roky alebo 5 krát za tri roky. Pri frekvencii bahnenia 3 x za dva roky je dĺžka reprodukčného cyklu 8 mes. Na rozdiel od klasického 12 mes. Reprodukčného cyklu pri extenzívnej forme chovu
- Turnusový systém zástavu jahniat na výkrm s hromadným vyskladňovaním jatočných zvierat na základe zmluvne zakontrahovaného odbytu vytvoreného produktu
- Plynulú celoročnú produkciu jat. jahniat.

Zabezpečenie týchto úloh si vyžaduje uplatnenie metód biotechniky riadenej reprodukcie na indukciu pohlavného / estrálneho / cyklu v čase fyziologického anestru a na využitie postupov synchronizácie ruje v tzv asezópnnom období pre mimosezónne pripúštanie oviec. Z uvedeného vyplýva že východiskom pre racionálne a systémové uplatnenie biotechnických metód a postupov riadenej reprodukcie z biologicko- fyziologických hľadísk je reprodukčný cyklus oviec so svojimi kľúčovými miestami, kde a kedy je možné uskutočniť príslušný biotechnický postup. Všeobecne pod reprodukčným cyklom rozumieme priebeh funkčne morfologických zmien organizmu samičích zvierat , hlavne ich pohlavných ústrojov , v čase od jedného pôrodu po pôrod nasledujúci. Rozhodujúcim kritériom pre každú biotechnickú metódu riadenej reprodukcie má byť jej hospodársky efekt, ktorý určuje hlavne nárast potomstva a zníženie strát. Pritom si treba uvedomiť, že ide o metódy biologického charakteru polyfaktoriálne
ovplyvniteľné čo spravidla spôsobuje určitú variabilitu výsledkov pri použití toho istého postupu v rôznych chovateľských , regionálnych, klimatických sezónnych a technologických podmienkach. Tieto skutočnosti opodstatňujú požiadavku zaisti príslušné podmienky pre optimálny biologický a následne i ekonomicky efekt Preto činnosti spojené s realizáciou ktoréhokoľvek biotechnického postupu riadenej reprodukcie postupu riadenej reprodukcie treba rozčleniť do troch etáp. A to:
1. prípravnej
2. vlastnej etapy uskutočnenia biotechnickéhého postupu
3. záverečnej etapy

V prípravnej etape poukazujú literárne údaje i naše dlhodobé skúsenosti na potrebu vykonať v stáde alebo v chove analýzu plodnosti. V prípravnej fáze je ďalej potrebné zaistiť vhodné materiálne personálne a organizačné podmienky.

Je potrebné zhodnotiť úroveň výživy, dôkladnosť a aktuálnosť vedenia evidencie, pripraviť časový plán uskutočnenia biotechnickej metódy a zaistenia následných biologických služieb tak, aby bola zabezpečená a realizovaná optimálna vzájomná spolupráca zainteresovaných zložiek chovateľ, veterinár, plemenárska organizácia.
V prípravnom období v záujme vytvorenia dobrých podmienok na fertilizáciu pri mimosezonnom pripúšťaní potrebné venovať zvýšenú pozornosť na nasledovné znaky:
· Bahnice a jarky zaradené na pripúšťanie pri zhoršenom kondičnom stave a karenčnej výžive spravidla neprichádzajú do ruje ani pri použití biotechnických metód a keď vykazujú ruju ovulujú v nižšom počte a v nižšom počte zostávajú kotné a preto je potrebné najmä z hľadiska energetického uplatniť zlepšenie spravidla nárazovým zlepšením kŕmenia – flushingom. Ak nie je možná príprava na prirodzených mladých porastoch alebo na jarných miešankách treba rátať s prídavkami jadrových krmív bohatých na bielkoviny v dávke 0,20-0,40 kg na deň v závislosti od výživného stavu. Prekŕmené bahnice a jarky s extrémnou kondíciou majú znížené sexuálne funkcie a vykazujú nízku fertilitu.
· Nízky obsah karoténov v trávnych porastoch pasienkov , relatívne a absolútne nízky obsah fosforu má depresívny vplyv na výskyt ruje oviec.
· Nárast rozsahu a intenzity svetla, silný slnečný svit a suché teplé počasie pôsobí negatívne na výskyt a kvalitu ruje oviec, kým pokles trvania a intenzity denného svetla ako aj ochladenie pôsobí pozitívne stimulačne.
· V rámci prípravy na pripúšťanie veľmi pozitívne pôsobí 1 – 2 týždne pred vlastným začatím pripúšťania umiestňovať skúšobných baranov do stáda vybratých oviec na mimosezonne pripúšťanie. Osvedčuje sa zlepšenie kŕmnej dávky. Stručne treba informovať baču kŕmičov a ošetrovateľov o podstate metódy a postupov , cieli metódy a ich aktívnej činnosti pri vlastných pracovných postupoch s konkrétnym určením činnosti každého zapojeného pracovníka

Vlastná etapa uskutočnenia biotechnického postupu zahrňuje:

· Výber zvierat , ktoré musia byt zdravé, pohlavne dospelé a musia tvoriť jednotné stádo, t. j. pri výbere napr. Jalových oviec z viacerých stád sa musí počítať s dostatočným časovým intervalom na vytvorenie nového stáda pripravovaného na uplatnenie biotechnického postupu.
· Voľbu najvhodnejšej metódy a postupu vlastného ošetrenia zvierat
· Zaistenia sledovania účinku ošetrenia
· Pri metódach indukcie alebo synchronizácie ruje či ovulácie zaistenie prípravy baranov skúšačov na detekciu ruje plemenník pre prirodzené pripúšťanie alebo vykonanie prípravy na insemináciu

Ošetrenie zvierat, pripúšťanie alebo insemináciu treba naplánovať tak, aby všetky úkony boli robené v pracovných dňoch. Doba inseminácie je časová ja fyzicky náročnejšia ako podanie účinných látok, preto je potrebné zvážiť a primerane zabezpečiť súlad medzi počtom ošetrených plemenníc a potrebou inseminačných technikov alebo odborníkov vykonávajúcich insemináciu. Na insemináciu použiť semeno vyhovujúce norme a dodržať jej správnu techniku. V záverečnej etape je potrebné zaistiť primerané sledovanie zvierat, pri ktorých bola vykonaná biotechnická metóda tak, aby plemennice boli v primeranom aktívnom reprodukčnom stave. Napr.

po indukcii alebo synchronizácii ruje či ovulácie a následnom zapustení je potrebné venovať náležitú pozornosť časovému termínu, v ktorom sa očakáva pravidelná ruja, t.j. na 15 až 20 deň po pripustené a zaistiť opakované pripustenie zvierat v ruji. Po vykonaní diagnostiky kotnosti a po obahnení treba zhodnotiť dosiahnuté výsledky a vykonať analýzu plodnosti príslušného reprodukčného cyklu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Spôsoby pripúšťania oviec