Pohyb zvierat sa mení na kruhový, padajú na zem, pričom končatinami vykonávajú plávacie pohyby. Poruchy pohybu sú predzvesťou uhynutia.

Liečenie : Nerobí sa
.
Prevencia : Psom podávame len tepelné ošetrené biologické konfiškáty. Psy treba 2-4 krát do roka odčerviť tabletami.




Obsah somatických buniek v kozom mlieku a vplyv na zdravie ľudí.


Z rokovania medzinárodného sympózia (Somatic cells and milk of small ruminant), ktoré sa uskutočnilo v roku 1994 v Taliansku, jednoznačne vyplynula potreba stanovenia hraničných hodnôt počtu somatických buniek (PSB) v kozom mlieku a ich vzťahu k zdravotnému stavu kôz, produkcii a kvalite mlieka ako i možnému využitiu v selekcii. Zvyšovanie mliekovej produkcie našich plemien kôz je jedným z hlavných cieľov plemenárskej a šľachtiteľskej práce. Zvyšovanie produkcie a laktačného výkonu má za následok veľké zaťaženie mliečnej žľazy a zvyšuje sa tým pravdepodobnosť jej ochorenia, pričom do popredia vystupujú zápalové ochorenia – mastitídy , ktoré postihujú spravidla práve vysokoprodukčné jedince.

Veľkým problémom sú hlavne subklinické mastitídy, pretože : môže dôjsť k ohrozeniu ľudského zdravia niektorými pôvodcami: zmenené vlastnosti a kvalita mlieka spôsobuje ťažkosti pri jeho spracovaní, zníženie dojivosti, nevykúpenie mlieka a straty na plemenných zvieratách majú nepriaznivý ekonomický dopad na chovateľov. Najspoľahlivejším spôsobom ich detekcie sú mikrobiologické metódy ktoré sú však časovo náročné a veľmi drahé. Stanovenie zvýšeného PSB je veľmi pracné a pomalé a stanovenie prístrojmi je síce rýchle ale pomerne drahé. Spojovacím článkom medzi klinickou prehliadkou mliečnej žľazy a laboratórnimy metódami (cytologickými a mikrobiologickými ) sú rýchle diagnostické testy založené na biochemických reakciách. Tieto síce neodhalia pôvodcu mastitídy, ale na základe zvýšeného počtu PSB rýchlo a pomerne citlivo odhaľujú i mierne stupne chorobného stavu mliečnej žľazy a preto sú vhodnou vyhľadávacou metódou.

Problematikou PSB v kozom mlieku sa v chovateľsky vyspelých krajinách začali systematicky zaoberať už v osemdesiatych rokoch, pričom zvýšenie intenzity výskumu v tejto oblasti nastalo začiatkom rokov deväťdesiatych. Napríklad stanovením PSB prístrojom Fossomatic a Coulter Counter ako aj využitím CMT – testu vo vzťahu k predchádzaniu infekcii mliečnej žľazy u kôz sa zaoberali Poutrel a Lerondelle (1983) Mostaldo a Martinéz – Lozano (1993) zisťovali výsledky CMT – testu.