Úvod:

V práci sú zhrnuté ochorenia ktoré postihujú kozy a zároveň sú prenosné aj na ľudí. Preto treba dávať zvýšený dôraz na tieto ochorenia. Predchádzať ich výskytu a zabrániť preneseniu na ľudí kedy môže dochádzať k závažným ochoreniam aj z trvalými následkami
Toto všetko je ošetrené aj legislatívnou stránkou a to zákonom č. 215/92 Zb. o veterinárnej starostlivosti a vyhlášky č. 117/1987 Zb., č.121/1989 Zb
.
Choroby sú rozdelené do skupín na :
Vírusové: Horúčka Q
Mušec
Slintačka a krívačka
Besnota

Bakteriálne: Sneť slezinová
Brucelóza
Listerióza
Tetanus

Parazitárne: Uhrovitosť

Ďalším zdrojom ohrozenia zdravia ľudí je počet somatických buniek v mlieku ktorý je potrebné sledovať a dodržiavať ich odporúčané množstvá.

Vírusové ochorenia

Horúčka Q

Horúčka Q ináč aj Ferbis Q je kozmopolitná rickettsiová zoonóza postihujúca hospodárske i voľne žijúce zvieratá a ľudí, u ktorých vyvoláva akútne horúčkové ochorenie. Rozšírená je na celom svete.

Etiopatogenéza: Pôvodcom ochorenia je Coxiella burnetii. Z epidemiologického a epizootologického hľadiska je dôležité že je veľmi odolná voči vplyvom vonkajšieho prostredia, najmä voči vysychaniu, čím sa vysvetľujú časté infekcie z prachu, zo srsti alebo koží uskladnených niekoľko týždňov a mesiacov. Pri 20 °C prežíva vo vlne 7-9 mesiacov, v odstredenom mlieku a vo vode pri tej istej teplote najmenej 2 roky, v zaschnutej krvi pri izbovej teplote okolo 6 mesiacov. V truse kliešťa vydrží jeden rok. Mäso je infekčné najmenej 1 mesiac, maslo a syr 3 mesiace. Zahriatie mlieka na 63 °C 30 minút alebo na 85-90 °C niekoľko sekúnd môže síce podstatne znížiť počet zárodkov, ale nestačí na sterilizáciu.
Horúčka Q je zoonóza s prírodnou ohniskovosťou. Rezervoárom nákazy v prírode sú kliešte, voľne žijúce zvieratá a vtáky. Z epidemiologickéhoo a epizootologického hľadiska majú najväčší význam domáce zvieratá, a to hovädzí dobytok ovce kozy menší význam majú psy, kone a mačky. Zvieratá e ľudia sa môžu nakaziť alimentárnou, aerosólovou alebo transmisívnou cestou. Nákaza sa šíri sekrétmi a exkrétmi chorých zvierat. Najvýznamnejším momentom diseminácie koxiel je potrat, pôrod a obdobie post partum.

Mlieko, placenty plodové vody, potratené plody, moč, výkaly sú najväčším nebezpečenstvom pre ľudí.

Symptómy: sú pri zvieratách v jednotlivých krajinách odlišné. Inkubačné obdobie trvá 8 až 30 dní. Symptómy nie sú vôbec typické. Choroba sa začína febrilnou reakciou trvajúcou niekoľko dní. Súčasne sa pozoruje zrýchlené dýchanie, zrýchlenie čnosti srdca, prechodné nechutenstvo, apatia a zníženie dojnosti. Často sa zaznamenávajú potraty. Ďalej sa môžu objaviť mastitídy, hnačky serézne konjuktivitídy, rinitídy, na väčšine zvierat je bez zjavných príznakov. Práve pre málo výrazné klinické príznaky a pre krátkosť ich trvania sa ochorenie pri zvieratách často prehliadne a nákaza sa odhalí až dôkazom infekcie C,burnetii u ľudí, u ktorých je inkubačné obdobie 8- 31 dní a nákaza prebieha za príznakov vysokých teplôt. Typické sú retrobulbárna bolesti hlavy, kĺbov, svalov potenie, slabosť, kašeľ .Postihnutie pečene je bežné a klinicky pripomína vírusovú hepatitídu

Prevencia: Pri prepuknutí nákazy je dôležité poučiť o nebezpečenstve infekcie ošetrujúci personál, choré zvieratá a zvieratá podozrivé z nákazy treba oddeliť od zdravých. U kôz izolujeme celé stádo a je zakázané robiť presuny zvierat. Pred pôrodom treba zv. premiestniť do pôrodníc, kde sa denne vykonáva prísna dezinfekcia, zneškodňujú plodové obaly, potratené plody , výtoky, hnoj a pod. Srsť a koža zamorených horúčkou Q sa musia posielať do továrni na spracovanie v dvojitom obale. Na obal je nutné uviesť, že pochádza od zvierat chorých horúčkou Q. Dôraz treba dávať na dezinfekciu na tento účel sa používa chlórové vápno , roztok fenolu

Mušec

Ochorenie je charakteristické tvorením chrást a hrbolčekov, najmä na koži a sliznici pyskov. Postihuje prevažne mláďatá, ale prenáša sa aj na ľudí.
Pôvodca ochorenia patrí medzi sypanicové vírusy. Šíri sa pramym stykom, slinami, chrastami a odlúpanými kožnými bunkami. V postihnutých chovoch sa choroba vyskytuje každý rok.

Príznaky: Ochorenie vzniká v zimných a v jarných mesiacoch. Na koži jahniat a kozliat sa tvoria zdurené uzlíky, ktoré sa menia na pľuzgieriky. Po ich prasknutí sa tvoria chrasty, ktoré po strhnutí krvácajú. Podľa lokalizácie chorobného procesu hovoríme o pyskovej forme, kedy sa zmeny zisťujú v kútikoch papule alebo na nosovom zrkadle. Častý je nález na sliznici ústnej dutiny a na jazyku. Závažnosť ochorenia určuje pridružené bakteriálna infekcia, pričom nastáva hnisanie a rozpad tkanív, najmä v ústnej dutine. Chorobný proces obmedzuje prijímanie krmiva, zvieratá slabnú a hynú. Chorobné zmeny sa môžu vyskytnúť v okolí paznechtov.

Ale aj na sliznici a koži pohlavných orgánov obidvoch pohlaví nožná a pohlavná forma.

Liečenie : Zmenené miesta sa potierajú jódglycerínom alebo 5 % roztokom modrej skalice alebo preparátom Antigenal. Postihnutú ústnu slizníc mláďat a vemeno bahníc natierame jódglycerínom alebo chronicínovou masťou. Týmto spôsobom sa liečivo dostane cicajúcim mláďatám do ústnej dutiny. Sliznice pohlavných orgánov ošetrujme výplachmi 3-5 % roztokom hypermangánu a nanášaním chronicínovej masti. Podávame vitamín A a hodnotné jemné krmivo

Prevencia: Ochrana chovu pred zavlečením ochorenia. Ochranné očkovanie zvierat sa neosvedčilo, pri ochorení vzniká odolnosť, ktorá trvá 9-12 mesiacov.

Slintačka a krívačka

Slintačka a krívačka ďalej len SLAK je akútne horúčkové, mimoriadne kontagiozne ochorenie domácich aj divožijúcich párnokopytníkov ktoré sa vyznačujú tvorbou pľuzgierikov aft na slizniciach kože. Na vírus je vnímavý aj človek.
Pôvodca ochorenia je vírus, ktorý je odolný voči chladu a suchu. Rozširuje sa buď priamo zvieratami, alebo nepriamo ľuďmi, hlodavcami, krmivom a rôznym náradím. Dospelé ovce a kozy ochorejú zriedka, ale mláďatá sú na ochorenie vnímavejšie. Odolnosť vírusu vo vonkajšom prostredí je relatívne vysoká v závislosti od podmienok prostredia, v ktorých sa vírus nachádza. je vysoko citlivý na kyslé pH od hodnoty pH 6,8-6,5. Naproti tomu v zásaditom prostredí je relatívne stabilný až do pH 11. teploty pod bodom mrazu vírus dlhodobo konzervujú teploty nad 50 °C ho so stúpajúcou rýchlosťou inaktivujú. Na dezinfekciu sú vhodné silné lúhy, formalín a chlórové preparáty. Vírus nie je poškodzovaný alkoholom éterom, acetónom fenolom. Ma schopnosť dlhodobo prežívať v tkanivách zvierat, ktoré uhynuli alebo boli zabité v priebehu nákazy a to v kostiach, krvi parenchýmatóznych orgánoch, miazgových uzlinách na koži môže prežiť viac dní aj mesiacov. V svalovine zabitých zvierat sa vírus aktivuje v priebehu zretia mäsa v dôsledku poklesu pH na hodnotu 6 – 5,8 v súvislosti s tvorbou kyseliny mliečnej.
Hlavnou vstupnou bránou infekcie je sliznica horného dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva. V priebehu inkubačného obdobia sa tu vytvárajú primárne afty, z ktorých sa vírus šíri miazgovou a krvnou cestou do predilekčnych miest a už v tomto čase sa vylučuje mliekom, močom a slinami. Po vzniku sekundárnych áft prebieha druhá, veľmi silná virémia a nastáva extrémne silné vylučovanie vírusu z chorého zvieraťa všetkými sekrétmi a exkrétmi, vrátane vydychovaného vzduchu.

Symptómy: U kôz sú zmeny na končatinách vzácne, viacej sa vyskytujú v papuli v kútikoch papule, zriedka na jazyku. Slintanie nie je výrazné, nápadný je pokles dojnosti.

Pri

všetkých zvieratách môže vyť priebeh nákazy zhubný s vysokou mortalitou, potuchami srdcovej činnosti a krvného obehu, dýchacieho aparátu, často bez vytvorenia vezikulárnych zmien.

Terapia : Nevykonáva sa !

Prevencia: Každoročne sa robí očkovanie.

Besnota

Choroba patrí medzi nebezpečné nákazy. Prenáša sa na všetky teplokrvné živočíchy vrátane človeka. Postihuje centrálnu nervovú sústavu a končí sa vždy smrteľne. Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý sa rozširuje priamym stykom s chorým zvieraťom najčastejšie pohryznutím. Ovce a kozy môžu byť vzhľadom na ich spôsob chovu ohrozené najmä v ohniskách výskytu besnoty.

Príznaky : Besnota malých prežúvavcov prebieha väčšinou v tichej forme.
Na začiatku pozorujeme nepokoj, trhavé pohyby pyskov, podupávanie končatinami, slinenie a ochrnutie pažeráka. Zvieratá nemôžu prijímať krmivo. Neskôr vznikajú poruchy pohybu a ochrnutie, ktoré je predzvesťou uhynutia. Niekedy sa besnota môže prejaviť aj v agresívnej forme Ochorenie môže trvať 3-5 dní.

Liečenie : nie je možné
.
Prevencia : Veterinárna služba organizuje prevenciu znižovaním populácie vlkov a líšiek – šíriteľov nákazy, ale aj likvidáciou túlavých psov a mačiek. V ohniskách nákazy sa uskutočňuje ochranné očkovanie oviec a kôz.

Bakteriálne ochorenia

Sneť slezinová

Je nebezpečná nákaza, ktorá postihuje rôzne druhy zvierat, ale je prenosná aj na človeka. Chorobné zmeny sa prejavujú na cievnej a lymfatickej sústave. Pôvodca Bacillus anthracis na vzduchu vytvára odolné formy- spóry, ktoré sú schopné pretrvávať v pôde celé desaťročia. Ochorenie sa vyskytuje najmä v povodí riek alebo na miestach kde sa predtým vyskytovali kadávery. Zárodky tohto mikroorganizmu sa zistili aj v ovčích a v kozích kožiach nakúpených v zahraničí.

Príznaky : Ochorenie vzniká náhle po prijatí nakazeného krmiva alebo vody. Pri ovciach a kozách má rýchly priebeh. Trvá niekoľko hodín zriedka 2 –3 dni. Príznačné je bolestivé škrípanie zubami zrýchlený dych potácavá chôdza a kŕče. Viditeľné sliznice sú tmavočervené a z telesných otvorov vyteká hnedočervená nezrazená krv. Dlhší priebeh sprevádza zvýšenie telesnej teploty až na 42 °C a silné zväčšenie lymfatických uzlín. Najtypickejšie zmeny sú na slezine, ktorá môže byť niekoľkonásobne zväčšená a vo vnútri kašovitá. Pri podozrení z ochorenia zvieratá nezabíjame a z uhynutých nesťahujeme kožu, pretože sa môžu rozširovať odolné spóry. Privolaný veterinárny lekár po spresnení ochorenia rozhodne o ďalšom postupe
.
Liečenie : rýchly priebeh ochorenia obmedzuje liečebný zákrok. Pri výskyte sneti slezinovej veterinárny lekár ošetrí choré a spoluustajnené zvieratá hyperimunnym sérom a vysokými dávkami antibiotík.

O týždeň po podaní séra možno zvieratá očkovať.

Prevencia : V oblastiach s výskytom tohto ochorenia veterinárna služba preventívne
očkuje ovce a kozy. Uhynuté jedince treba odstrániť prostredníctvom asanačnej služby.

Tetanus

Ochorenie je charakteristické celkovým zmeravením tela. Ovce a kozy sú na tetanus veľmi vnímavé a ochorenie je nebezpečné aj pre človeka.
Chorobu spôsobuje sporulujúci mikroorganizmus Clostridium tetani, ktorý sa bežne nachádza v tráviacej sústave malých prežúvavcov. V bezkyslíkovom prostredí spóry produkujú nervový jed, preto sa ochorenie nazýva ranovou infekciou. Ochorenie oviec a kôz môže vzniknúť po hlbších poraneniach pri strihaní, kastráciách a kupírovaní chvosto, príp. v dôsledku nehygienickej pomoci pri kotení.

Príznaky : Tetanus sa prejavuje strnulou chôdzou a postojom, vznikajú ťažkosti pri žuvaní a prehĺtaní. O niekoľko hodín zvieratá podajú do bočnej polohy s vystretými končatinami, kŕčovito zaklonenou hlavou a prehnutým chrbtom. Intenzita kŕčov sa zvyšuje vplyvom svetla, slabého dotyku alebo zvukového vnemu. Sprievodným príznakom je plynatosť bachora. Ochorenie končí o 1 – 3 dni udusením v dôsledku kŕčov dýchacích svalov
.
Liečenie: Je neúspešné. Postihnuté zvieratá treba neškodne odstrániť asanačnou službou.

Prevencia : choré zvieratá nezabíjame doma a nesťahujeme z nich kožu. Každé poranenie treba ošetriť dezinfekčným roztokom 3 % peroxid vodíka, Septonex spray a pod. Komplikované pôrody vyžadujú odbornú pomoc a dodržiavanie hygieny. v oblastiach s výskytom tetanu sa krvavé zákroky robia v prísnych hygienických podmienkach a v spolupráci s veterinárnou službou ktorá musí zabezpečiť ochranu protitetanovým sérom. V ohrozených chovoch zdravé zvieratá treba chrániť preventívnym očkovaním. Očkovanie je povinné aj u ľudí. Nemali by ho podceňovať najmä chovatelia a ošetrovatelia zvierat, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť infekcie tetanom.

Listerióza

Je ochorením všetkých cicavcov, vrátane človeka a prejavuje sa najmä zápalom mozgu Pôvodcom ochorenia je Listeria manocytogenes ktorá je odolná voči nízkym teplotám. Z toho dôvodu sa rozširuje infikovaným krmivom alebo hlodavcami. Priebeh ochorenia môže byt rýchly, najme pri mláďatách alebo pomalších.

Príznaky:- horúčka ,slabosť zrýchlený dych , výtok z očí a z nosa.
Mláďatá hynú po jeden až dva dni po objavení hnačky. Pomalšia forma je typická pre dospelé zvieratá pri ktorých prevládajú príznaky zápalu mozgu. Na začiatku sa pozoruje precitlivenosť kože na dotyk, kŕče a postupné ochrnutie končatín.

Pri ležaní zvieratá vykonávajú končatinami plávacie pohyby, pričom hlavu zakláňajú dozadu. Uhynutie nastáva po uľahnutí o 3-5 dní. Pri kotných zvieratách môže biť aj pôvodcom infekčného potratu.

Liečenie : je neúspešné.

Prevencia:- v chove venujeme pozornosť výskytu hlodavcov a ich pravidelnému ničeniu. Vzniku ochorenia môžeme zabrániť vakcináciou.

Brucelóza

Je nebezpečná nákaza, ktorá postihuje pohlavné orgány oviec a kôz, ale aj capov a baranov. Na ochorenie sú vnímavý aj lúdia. Pôvodcom ochorenia je Brucella melitensis pri ovciach a kozách vyvoláva potrat po 3. mesiacoch kotnosti, ktorý môže byť komplikovaný zadržaním lôžka, zápalom maternice a mliečnej žľazy. Pri baranoch a capoch spôsobuje zápal semenníkov a prísemenníkov s tvorbou hľúz.

Liečenie: Choré zvieratá sa likvidujú núdzovým zabitím.

Prevencia :Veterinárna služba zabezpečuje ochranu proti zavlečeniu nákazy vyšetrovaním krvi a pozorovaním zvierat v karanténe. Zvieratá domáceho pôvodu sa pri presune alebo predaji vyšetrujú na brucelózu

Parazitárne ochorenia

Uhrovitosť

Výskyt mechúrikovitých útvarov v tkanivách rozličných orgánov oviec a kôz nazývame uhrovitosťou. Sú to vývojové štádiá pásomníc mäsožravcov najmä psov, ktoré sú ich hlavným hostiteľom. Uhrovitosťou sa môže nakaziť aj človek. Druhová odlišnosť uhrovitosti sa prejavuje rozmanitým chorobným prejavom a miestom výskytu

Úhor tenkokrký je vývojovým štádiom pásomnice – Taenia hydatigena. Je to mechúrik veľký ako lieskovec až orech, ktorý je tenkým blanitým krčkom spojený s pobrušnicou alebo s rôznymi vnútornými orgánmi. Úhor echinokokový je štádium pásomnice rodu Echinococcs. Mechúrik má veľkosť orech aj vajca a nachádza sa na povrchu pečene, obličiek, pľúc a sleziny.

Úhor mozgový je vývojové štádium pásomnice Multiceps multiceps. Napáda mozog alebo miechu. V mozgu narastie do takej veľkosti, že zatlačí až 1/3 mozgovej hmoty.

Úhor tenkokrký a uhor echinokokovy nevyvolávajú pozorovateľné zmeny na organizme zvierat. Škodlivosť organizmus dokáže fyziologicky vyrovnať. Len pri veľkom napadnutí môže vyvolať poruchy, ktoré zodpovedajú narušenej funkcií príslušného orgánu.

Príznaky : Úhor mozgový vyvoláva výrazné príznaky. Spôsobuje otupenosť ťažkopádnu chôdzu. Tlakom na dôležité nervové centrá postupne vyvoláva ťažké chorobné prejavy, napríklad stratu zraku. Zvieratá narážajú na prekážky, opierajú hlavu o okolité predmety a často polihujú.

Pohyb zvierat sa mení na kruhový, padajú na zem, pričom končatinami vykonávajú plávacie pohyby. Poruchy pohybu sú predzvesťou uhynutia.

Liečenie : Nerobí sa
.
Prevencia : Psom podávame len tepelné ošetrené biologické konfiškáty. Psy treba 2-4 krát do roka odčerviť tabletami.

Obsah somatických buniek v kozom mlieku a vplyv na zdravie ľudí.

Z rokovania medzinárodného sympózia (Somatic cells and milk of small ruminant), ktoré sa uskutočnilo v roku 1994 v Taliansku, jednoznačne vyplynula potreba stanovenia hraničných hodnôt počtu somatických buniek (PSB) v kozom mlieku a ich vzťahu k zdravotnému stavu kôz, produkcii a kvalite mlieka ako i možnému využitiu v selekcii. Zvyšovanie mliekovej produkcie našich plemien kôz je jedným z hlavných cieľov plemenárskej a šľachtiteľskej práce. Zvyšovanie produkcie a laktačného výkonu má za následok veľké zaťaženie mliečnej žľazy a zvyšuje sa tým pravdepodobnosť jej ochorenia, pričom do popredia vystupujú zápalové ochorenia – mastitídy , ktoré postihujú spravidla práve vysokoprodukčné jedince.

Veľkým problémom sú hlavne subklinické mastitídy, pretože : môže dôjsť k ohrozeniu ľudského zdravia niektorými pôvodcami: zmenené vlastnosti a kvalita mlieka spôsobuje ťažkosti pri jeho spracovaní, zníženie dojivosti, nevykúpenie mlieka a straty na plemenných zvieratách majú nepriaznivý ekonomický dopad na chovateľov. Najspoľahlivejším spôsobom ich detekcie sú mikrobiologické metódy ktoré sú však časovo náročné a veľmi drahé. Stanovenie zvýšeného PSB je veľmi pracné a pomalé a stanovenie prístrojmi je síce rýchle ale pomerne drahé. Spojovacím článkom medzi klinickou prehliadkou mliečnej žľazy a laboratórnimy metódami (cytologickými a mikrobiologickými ) sú rýchle diagnostické testy založené na biochemických reakciách. Tieto síce neodhalia pôvodcu mastitídy, ale na základe zvýšeného počtu PSB rýchlo a pomerne citlivo odhaľujú i mierne stupne chorobného stavu mliečnej žľazy a preto sú vhodnou vyhľadávacou metódou.

Problematikou PSB v kozom mlieku sa v chovateľsky vyspelých krajinách začali systematicky zaoberať už v osemdesiatych rokoch, pričom zvýšenie intenzity výskumu v tejto oblasti nastalo začiatkom rokov deväťdesiatych. Napríklad stanovením PSB prístrojom Fossomatic a Coulter Counter ako aj využitím CMT – testu vo vzťahu k predchádzaniu infekcii mliečnej žľazy u kôz sa zaoberali Poutrel a Lerondelle (1983) Mostaldo a Martinéz – Lozano (1993) zisťovali výsledky CMT – testu.

Na Slovensku sa touto problematikou zaoberá

Špánik (1996), ktorý sledoval základné zloženie, PSB. Cieľ jeho práce bolo zistiť základné informácie o PSB v mlieku kôz bielych krátkosrstých v našich podmienkach a možnosť využitia Mastitis NK – testu pri hodnotení kozieho mlieka z hľadiska PSB.

Podľa autorov : (Fantová a Budská 1996), (Haenlein a Hinckley 1996), od roku 1993 platí pre kozie mlieko hranica PSB 1 milión v 1 ml. Je vytvorená komisia pre kozie mlieko, ktorá už cca 10 rokov robí štúdie, vyhodnocuje laboratórne rozbory a pripravuje nový štandard, na základe poznania fyziologického PSB v kozom mlieku.
Podľa našich výsledkov, hodnotenie kozieho mlieka NK testom stupňom 3 indikuje pravdepodobný PSB cca 1.106 v 1 ml a stupňom 4 cca 4.106 v 1 ml. Pri silnejúcom selekčnom tlaku zameranom hlavne na produkčné ukazovatele možno očakávať aj zvýšenie PSB v kozom mlieku a náchylnosť k mastitídam. Ochorenie dojných kôz na mastitídu spôsobuje straty hlavne znížením produkcie mlieka a zvýšením nákladov na liečenie a predčasným vyradením zvierat s vysokou produkciou z chovu. V budúcnosti po prípadnom zavedení maximálneho prípustného PSB v kozom mlieku tiež jeho zníženým zatriedením, alebo nevykúpeným. Z uvedeného vyplýva že bude pravdepodobne potrebné zaviesť aspoň v chovoch zapojených do kontroly mliekovej úžitkovosti zisťovanie PSB v rámci pravidelných kontrolných meraní mlieka. Takýmto spôsobom by sa mohli včas zachytiť zvieratá so subklinickými mastitídami, čo by mohlo viesť k minimalizácií strát mlieka. K orientačnému posúdeniu kvality kozieho mlieka z hľadiska PSB by pritom, ako sa zdá, postačil Mastitis NK test pričom za mlieko vyhovujúce možno považovať mlieko hodnotené stupňom 1 a 2. Pozitívna reakcia Mastitis NK testu nastáva pri PSB cca 500. 103 v 1 ml kozieho mlieka. Mlieko hodnotené stupňom 1 (negatívna reakcia ) a 2 (veľmi slabá reakcia) s veľkou pravdepodobnosťou (93.3%) neobsahuje viac somatických buniek ako 500. 103v 1 ml. Pri posúdení mlieka stupňom 4 je nevyhnutné príslušnú kozu vyšetriť na mastitidu. K presnejšiemu stanoveniu PSB dostupnou prístrojovou technikou treba v záujme čo najväčšej objektivity a spoľahlivosti zdôrazniť nevyhnutnosť pravidelnej kalibrácie prístrojov pomocou štandardov z kozieho mlieka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Charakteristika chorôb u kôz prenosných aj na ľudí