Úvod:

V práci sú zhrnuté ochorenia ktoré postihujú kozy a zároveň sú prenosné aj na ľudí. Preto treba dávať zvýšený dôraz na tieto ochorenia. Predchádzať ich výskytu a zabrániť preneseniu na ľudí kedy môže dochádzať k závažným ochoreniam aj z trvalými následkami
Toto všetko je ošetrené aj legislatívnou stránkou a to zákonom č. 215/92 Zb. o veterinárnej starostlivosti a vyhlášky č. 117/1987 Zb., č.121/1989 Zb
.
Choroby sú rozdelené do skupín na :
Vírusové: Horúčka Q
Mušec
Slintačka a krívačka
Besnota

Bakteriálne: Sneť slezinová
Brucelóza
Listerióza
Tetanus

Parazitárne: Uhrovitosť

Ďalším zdrojom ohrozenia zdravia ľudí je počet somatických buniek v mlieku ktorý je potrebné sledovať a dodržiavať ich odporúčané množstvá.























Vírusové ochorenia

Horúčka Q

Horúčka Q ináč aj Ferbis Q je kozmopolitná rickettsiová zoonóza postihujúca hospodárske i voľne žijúce zvieratá a ľudí, u ktorých vyvoláva akútne horúčkové ochorenie. Rozšírená je na celom svete.

Etiopatogenéza: Pôvodcom ochorenia je Coxiella burnetii. Z epidemiologického a epizootologického hľadiska je dôležité že je veľmi odolná voči vplyvom vonkajšieho prostredia, najmä voči vysychaniu, čím sa vysvetľujú časté infekcie z prachu, zo srsti alebo koží uskladnených niekoľko týždňov a mesiacov. Pri 20 °C prežíva vo vlne 7-9 mesiacov, v odstredenom mlieku a vo vode pri tej istej teplote najmenej 2 roky, v zaschnutej krvi pri izbovej teplote okolo 6 mesiacov. V truse kliešťa vydrží jeden rok. Mäso je infekčné najmenej 1 mesiac, maslo a syr 3 mesiace. Zahriatie mlieka na 63 °C 30 minút alebo na 85-90 °C niekoľko sekúnd môže síce podstatne znížiť počet zárodkov, ale nestačí na sterilizáciu.
Horúčka Q je zoonóza s prírodnou ohniskovosťou. Rezervoárom nákazy v prírode sú kliešte, voľne žijúce zvieratá a vtáky. Z epidemiologickéhoo a epizootologického hľadiska majú najväčší význam domáce zvieratá, a to hovädzí dobytok ovce kozy menší význam majú psy, kone a mačky. Zvieratá e ľudia sa môžu nakaziť alimentárnou, aerosólovou alebo transmisívnou cestou. Nákaza sa šíri sekrétmi a exkrétmi chorých zvierat. Najvýznamnejším momentom diseminácie koxiel je potrat, pôrod a obdobie post partum.