Z ďalších autorov, ktorí sa venovali problému by som vybral Glóriu Hatrickovú s knihou "Maska", "Posteľ číslo 10" od Sue Baier a Mary Zimmeth Schomakerovej , alebo "Môžeš to byť ty" od Dave Borshika. Táto literatúra je na Slovensku nedostupná a je potrebné si ju zohnať v zahraničí. Prekonal som Guillan-Barrého syndróm v roku 1994. Odvtedy už uplynulo 6 rokov a moja rekonvalescencia ešte stále nie je ukončená. Snažím sa, aby ma okolité prostredie vnímalo ako "normálneho" človeka, čo pre mňa znamená hlavne čo najprirodzenejšiu chôdzu, pohyby a všetko spojené s mojim periférnym systémom. A tak sa mi neustále stáva, že ma považujú na prvý pohľad za človeka s normálnou svalovou sústavou. Musím ich ale usmerňovať, pretože to tak jednoducho nie je. Aj po veľmi dlhom čase sa mi nepodarilo dosiahnuť to, čo dosiahne bežný človek v mojom veku. Ešte stále nedokážem obrovské množstvo vecí, ako napríklad vzpriamená pravidelná chôdza, beh alebo jeho náznak, skok a vôbec všetky rýchle pohyby na dolných končatinách. Na rýchle pohyby reagujem menej ako je norma, nedokážem na dolných končatinách okamžite rozoznať chlad a teplo. Trpím taktiež únavovým syndrómom, čo vlastne už iba vyplýva z uvedených potiaží. Trasenie rúk a niekedy aj neschopnosť písania je taktiež vedľajšou príčinou syndrómu. V poslednom čase trpím aj veľmi silnými a pravidelnými bolesťami, ktoré neviem predchádzať a ani ovplyvňovať. A preto Vás všetkých upozorňujem pred dôsledkami , ktoré spôsobuje Guillan-Barrého syndróm. Je to veľmi nepríjemný syndróm, ktorý ešte nie je známy širokej verejnosti a tak si ani neuvedomuje jeho nebezpečenstvo. Pevne dúfam, že v blízkej budúcnosti sa proti tomuto syndrómu vyvinie účinná látka. Ďakujem za Vašu pozornosť.