Podľa zhrubnutia bunkových stien sa pletivá rozdeľujú na kolenchymatické a sklerenchy-
matické.
Kolenchymatické pletivá tvoria bunky, ktoré môžu mať zhrubnuté bunkové steny v rohoch-
rohový kolenchým, alebo majú zhrubnuté tangenciálne steny (rovnobežné s povrchom orgánu) Takýto kolenchým sa označuje doskovitý kolenchým. Medzibunkové priestory sa v kolenchýme spravidla nevyskytujú. Výnimkou je medzerovitý kolenchým, ktorý sa vyskytuje pomerne zriedka. Kolenchým dodáva rastlinným pletivám okrem pevnosti aj pružnosť.
Sklerenchymatické pletivá majú zhrubnuté bunkové steny, v ktorých sa vytvárajú kanáliky-
plazmodezmy. Sklerenchymatické bunky sa vyskytujú jednotlivo alebo v skupinách, prípadne v
podobe vláken. Jednotlivé bunky sa nazývajú sklereidy. Ak majú bunky izodiametrický tvar,
označujú sa ako brachysklereidy a vyskytujú sa napr. v plodoch hrušky. Plazmodezmami je
cytoplazma jednej bunky prepojená s cytoplazmou susedných buniek.
Sklerenchymatické vlákna dodávajú rastlinám mechanickú pevnosť a sú dôležitým rastlinným produktom pre textilný priemysel.
Kolenchymatické a sklerenchymatické pletivá patria medzi mechanické pletivá. Rastline do-
dávajú celkovú pevnosť, pružnosť a zabezpečujú ochranu vnútorného transportu látok. Majú v
rastlinách funkciu ,,oceľových pružín", čím zabraňujú zlomeniu, prípadne pretrhnutiu rastliny.

4. Podľa obsahu rastlinného pletiva- chlorenchým - ak bunky obsahujú chloroplasty
amylenchým - ak bunky obsahujú škrob
vodné pletivá - ak bunky obsahujú veľké množstvo vody
zásobné pletivá a pod.

Do rôznych skupín možno pletivá rozdeliť aj podľa fyziologickej funkcie, ktorú pletivá vyko-
návajú na krycie pletivá, vodivé pletivá, základné pletivá.