Pletivá rastlín

Rastliny sa podľa zložitosti delia na jednobunkové a mnohobunkové. Telo jednobunkových
rastlín tvorí jedna bunka (napr. baktérie, sinice, niektoré riasy). V tele mnohobunkových rastlín je určitá diferenciácia buniek. Bunky sa v procese individuálneho vývinu diferencujú a prispôsobujú na vykonávanie určitej funkcie. Jednotlivé bunky od seba závisia a vytvárajú súbory, ktoré sa nazývajú pletivá. Pletivo je súbor buniek rovnakého morfologického tvaru prispôsobených na vykonávanie určitej funkcie. Súbory pletív vytvárajú rastlinné orgány.
Bunky, ktoré sa prestali deliť sa postupne menia na trvalé pletivá, ktoré sa tvarom a štruktúrou prispôsobujú na vykonávanie určitých funkcií.

Trvalé pletivá sa rozdeľujú podľa rôznych hľadísk:
1. Podľa pôvodu sa pletivá delia na pravé, nepravé a zmiešané
Pravé pletivá sú také, bunky ktorých sú v určitom príbuzenskom stave. Bunky po rozdelení zostávajú spolu zrastené a bunkové steny majú spojené medzibunkovou hmotou.
Nepravé pletivá sa tvoria druhotným zoskupením pôvodne samostatných buniek
Druhotným zrastením pravých pletív vznikajú zmiešané pletivá.

2. Podľa tvaru buniek sa rastlinné pletivá rozdeľujú na parenchymatické, prozenchymatické,
vláknité a doštičkové pletivá.
Parenchymatické pletivá tvoria tenkostenné bunky, ktoré majú vo všetkých troch smeroch približne rovnaké rozmery. Môžu sa medzi nimi vyskytovať rôzne veľké medzibunkové priestory.
Všeobecne možno povedať, že parenchýmy majú v mladom štádiu bunkové steny celulóz-
ne, bunkové steny starších pletív môžu zdrevnatieť.
Parenchýmy môžu fungovať ako asimilačné (palisádový, špongiový parenchým v listovom me-
zofyle), prevetrávacie (merenchým, erenchým v stržni a kôre bažinatých rastlín a aktinenchým
v stržni) a aj ako zásobné pletivo. Ak parenchým obsahuje veľké vakuoly, môže byť zásobár-
ňou vody. Môže mať aj funkciu exkrečných pletív.
Prozenchymatické pletivo tvoria tenkostenné alebo neskôr zhrubnuté pretiahnuté bunky so
šikmými priehradkami. Konce buniek klinovito zapadajú do seba, čím sú odolné proti ťahu.
Vláknité pletivo tvoria dlhé, pretiahnuté bunky. Od parenchýmu sa odlišuje tým, že má priečne priehradky. Vláknité pletivá sa nachádzajú napr. v sekundárnom lyku a sekundárnom dreve.
Doštičkovité pletivo tvoria bunky, ktoré sú v jednom smere podstatne skrátené. Doštičkovité
pletivá sú napr. v pokožke, v korku.

3.

Podľa zhrubnutia bunkových stien sa pletivá rozdeľujú na kolenchymatické a sklerenchy-
matické.
Kolenchymatické pletivá tvoria bunky, ktoré môžu mať zhrubnuté bunkové steny v rohoch-
rohový kolenchým, alebo majú zhrubnuté tangenciálne steny (rovnobežné s povrchom orgánu) Takýto kolenchým sa označuje doskovitý kolenchým. Medzibunkové priestory sa v kolenchýme spravidla nevyskytujú. Výnimkou je medzerovitý kolenchým, ktorý sa vyskytuje pomerne zriedka. Kolenchým dodáva rastlinným pletivám okrem pevnosti aj pružnosť.
Sklerenchymatické pletivá majú zhrubnuté bunkové steny, v ktorých sa vytvárajú kanáliky-
plazmodezmy. Sklerenchymatické bunky sa vyskytujú jednotlivo alebo v skupinách, prípadne v
podobe vláken. Jednotlivé bunky sa nazývajú sklereidy. Ak majú bunky izodiametrický tvar,
označujú sa ako brachysklereidy a vyskytujú sa napr. v plodoch hrušky. Plazmodezmami je
cytoplazma jednej bunky prepojená s cytoplazmou susedných buniek.
Sklerenchymatické vlákna dodávajú rastlinám mechanickú pevnosť a sú dôležitým rastlinným produktom pre textilný priemysel.
Kolenchymatické a sklerenchymatické pletivá patria medzi mechanické pletivá. Rastline do-
dávajú celkovú pevnosť, pružnosť a zabezpečujú ochranu vnútorného transportu látok. Majú v
rastlinách funkciu ,,oceľových pružín", čím zabraňujú zlomeniu, prípadne pretrhnutiu rastliny.

4. Podľa obsahu rastlinného pletiva- chlorenchým - ak bunky obsahujú chloroplasty
amylenchým - ak bunky obsahujú škrob
vodné pletivá - ak bunky obsahujú veľké množstvo vody
zásobné pletivá a pod.

Do rôznych skupín možno pletivá rozdeliť aj podľa fyziologickej funkcie, ktorú pletivá vyko-
návajú na krycie pletivá, vodivé pletivá, základné pletivá.