Spočíva v postupnom zanášaní vodných nádrží odumretými časťami rastlín, na ktorých sa usádzajú ďalšie druhy.





Medzi zástupcov patria napr. niektoré druhy rias.

Oddelenie: Zelené riasy (Chlorophyta)
Od ostatných rias sa zreteľne odlišujú. Majú rovnaké zelené farbivo (chlorofyl) jako vyššie zelené rastliny a ich asimilačným produktom je škrob. Tieto spoločné vlastnosti poukazujú, že dnešné vyššie rastliny majú pôvod v zelených riasach. Rozmnožujú sa vegetatívne rozpadom stielky, nepohlavnými výtrusmi alebo aj pohlavne. Vyznačujú sa tiež rodozmenou, t. j. striedaním pohlavnej a nepohlavnej generácie. Väčšinou žijú v sladkých vodách, menej už v mori. Majú zástupcov od bičíkatých foriem rias cez slizovité, bunkové, vláknité až po stielkaté, ktoré majú stielku často rozdelenú na asimilujúcu, osovú a zakoreňujúcu časť.

Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae).
Môžu žiť jednotlivo, alebo vytvárajú kolónie, prípadne môžu vytvárať cenóbie.
Z tejto triedy sú najznámejšie druhy:
Rod: Váľač (Volvox)
Druh: Váľač guľovitý (Volvox globator) je sladkovodným druhom, ktorý vytvára guľovité kolónie.
Rod: Žabí vlas (Cladophora)
Druh: Žabí vlas zväzkovitý (Cladophora glomerata) má bohato rozvetvenú stielku. Rastie v mierne tečúcich a stojatých vodách.

Trieda: Spájavé riasy (spájavky) (Conjugatopsida)
Spájavé riasy sú jednobunkové, alebo viacbunkové vláknité sladkovodné riasy. Charakteristické je pre ne pohlavné rozmnožovanie spájaním (konjugáciou). Najprv sa k sebe priblížia k sebe dve vlákna, spoja sa slizom a medzi dvoma bunkami susedných vlákien sa vytvoria cytoplazmatické mostíky, ktoré spojením vytvoria kanálik. Bunkové blany sa rozpustia a obsah bunky sa preleje do druhého vlákna. Vznikne zygota, z ktorej vyklíči nové vlákno. Najznámejší druh je s p i r o g y r a a veľké množstvo ozdobných rias, ktoré tvoria fytoplanktón.

Trieda: Chary (Charophyta)
Svojím vonkajším vzhľadom sa podobajú prasličkám. Je to izolovaná skupina rias, má stielku rozdelenú na nepravé korene, byľ tvorenú článkami a uzlinami. Z uzlín vyrastajú praslenovite konáriky. Dosahujú výšku až 50 cm. Rozmnožujú sa vegetatívne i pohlavne. Samičie pohlavné orgány sú zárodočníky (archegóniá), samčie plemeníčky (anterídiá). Rastú v stojatých, alebo v mierne tečúcich vodách s bahnistým a piesočným podkladom. Bunkové steny sú inkrustované vápnikom. Sú vhodné napríklad ako hnojivo. Na dne rybníkov a jazier rastie c h a r a (Chara) a n i t e l a (Nitella).

Zelené riasy sú rastlinami budúcnosti. Veľký význam majú ako zdroj kyslíka, ako zdroj vitamínov a niektoré produkujú antibiotiká.